Keď sa budeš dobre učiť...

paradoxne, toto nie je vytúžený koniec príbehu, ale len začiatok. Čerství absolventi sa prebudia do tvrdej reality.

Absolvent lekárskej fakulty sa rozhodne pracovať doma, na Slovensku, čo je v dnešnej dobe tiež nezvyčajné. Väčšina z absolventov je rozhodnutých, v akom medicínskom odbore sa budú uberať ich profesionálne kroky. Absolvent začína v špecializačnom vzdelávaní, na konci ktorého približne po piatich rokoch bude musieť absolvovať špecializačnú skúšku. Ak ju zvládne, stane sa z neho lekár-špecialista v príslušnom odbore, napríklad chirurg alebo internista.

Existuje vyše 80 možností špecializácie. Po skúške už nezáleží na tom, či bude robiť v nemocnici alebo v ambulancii, pretože môže pracovať samostatne. Takže sa po skončení univerzity ďalších päť rokov vzdeláva. Ešte stále to nie je koniec. Pretože všetci lekári, aj špecialisti s dlhoročnou praxou, sa musia neustále učiť a zdokonaľovať. Všetci v zdravotníctve majú totiž podľa zákona povinné celoživotné vzdelávanie. Tento fakt obsahuje isté úskalia a, samozrejme, to prináša problémy. Vždy sa zamýšľam nad vetou, ktorú nám veľmi často hovoria pacienti: „Vaše ošetrenie je preto drahé, lebo používate drahé materiály.“ Áno, materiály a prístroje, najmä moderné, sú naozaj drahé. No nik nemyslí na to prvoradé a najdôležitejšie: na vzdelanie.

Stáva sa pravidlom, že vyštudovaný pestovateľ ovocia pracuje bez vzdelania ako stavbár. Nemal prácu, tak robí v stavebníctve. Podobne kuchár je pôvodne vyštudovaný strojár, podnik zavreli, tak varí. Celá spoločnosť postupne začala akceptovať, že vzdelanie netreba pokladať za dôležité a podstatné; nakoniec, mnohokrát sa ani nevyžaduje. Iná situácia je v regulovaných povolaniach, akými sú napríklad právnici, architekti, lekári a zdravotné sestry. Iste, aj sestra môže predávať parfumy, ale opačne to bez kvalifikácie nepôjde. Pozrime sa na to, ako povinné celoživotné vzdelávanie lekárov a sestier vyzerá v praxi.