Pred nedávnou cestou do Moldavska a Podnesterska mi kamarát poslal nejaké linky na blogy českých cestovateľov, ktorí Podnestersko navštívili. Aby som sa vedel pripraviť, lebo to vraj bude tvrdé.

Nuž tak Iveta Radičová kandidovať za prezidentku nebude. Lebo je vraj v politike málo slušnosti a úcty a bola by to z jej strany zase len obeť. A po skúsenostiach s premiérskou funkciou sa už obetovať nechce.

"Niektorí Slováci si ešte neužili vlastnej štátnosti a už sa jej sčasti vzdávame," povedal Pavol Hrušovský a ja rozmýšľam, či patrím medzi nich.

Slovenská štátnosť to nemá jednoduché. Vznik štátu a prijatie základného zákona štátu sa spája s Vladimírom Mečiarom. A predsa je čo oslavovať.

„Pes je jako člověk,“ píše Jiří Marek vo výbornej tridsaťročnej knižke Psí hvězda Sírius aneb láskyplné vyprávěnky o psech: „civilizace z něho učinila to, čím je.“

Tohtoročný júl a august sa úplne vysmiali novinárskej povere: Leto je vraj uhorková sezóna, keď treba dovolenkovo zregenerovať pred príchodom udalosťami nabitej „horúcej jesene“.

V posledných týždňoch sa opäť trochu túlam po horách. A uvedomujem si, ako sú z perspektívy kamennej pustatiny v nadmorskej výške cez dvetisíc metrov niektoré veci prízemné. Napríklad politika.

Presne pred šiestimi rokmi vstúpila Hedviga Malinová do kafkovského sveta Premien, Zámkov a Procesov.

V Rusku odsúdili tri chuligánky. To, ako sa ich zastávajú naši a západní liberáli, je nebezpečnejšie, ako trest, ktoré tie úbohé ženy dostali.

Je zarážajúce, ako sú si podobné dva politické procesy. Jeden sa odohral v roku 1976 v komunistickom Československu, druhý tanto týždeň v Rusku.