pri jeho zrode stál Miroslav Lajčák v čase, keď bol ministrom zahraničia SR a zároveň si prihrieval svoju diplomatickú polievočku vo funkcii predsedu Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Toto dvojjediné postavenie nemá v dejinách samostatného Slovenska obdobu. Miroslav Lajčák za to môže ďakovať len a len Robertovi Ficovi a jeho Smeru.
Odhliadnuc od toho, kto má v tomto spore pravdu, je isté, že Fico potrebuje Lajčáka a Lajčák Fica. Zatiaľ. Ak by sa chcel náš minister zahraničia uraziť, tak mu na to dal vtedajší predseda vlády a jeho koaliční partneri mnoho príležitostí. Jemu však neprekážalo Ficovo koketovanie s Ruskom, obdiv k diktátorskému režimu v Havane, posedávanie v stane Muammara Kadáfího, vyvolávanie utečeneckej hystérie a dokonca spochybňovanie Európskej únie.
O útokoch na slobodu, slobodné médiá a na novinárov ani nehovorím. Pán Lajčák zarputilo mlčal a neochvejne stál po boku Roberta Fica aj v čase, keď Slovenskom otriasala brutálna vražda dvoch mladých ľudí, Janka Kuciaka a Martinky Kušnírovej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.