komunisti a eštebáci si na naše pomery dnes užívajú kráľovské dôchodky a tisíce ich pomaly vymierajúcich obetí si zo svojich dôchodkov nemôžu dovoliť dôstojnú starobu. Naozaj sa táto spoločnosť bez hanby prizerá a bude prizerať na túto do neba volajúcu nespravodlivosť bez kúska hanby, bez toho, aby sa aspoň pokúsila trochu zmierniť nielen materiálne, ale aj morálne poníženie nevinných mužov a žien, ktorí za svoje názory trpeli v lágroch? To si naozaj vážime viac našich mučiteľov a zotročovateľov, ako tých, ktorí sa tomu odpornému komunistickému režimu postavili?
Náhrobný kameň môjho otca sa musel otriasať pri pohľade na to, ako sa na besede so študentmi na Karlovej univerzite v Prahe vyhrievala vo svetle reflektorov jedna z najodpornejších a najnebezpečnejších kreatúr komunistického Československa Alojz Lorenc. Príbeh môjho otca je nielen jeho príbehom. Je aj príbehom našej rodiny a je podobný príbehom desiatok tisíc iných rodín, ktoré komunisti ničili a často aj zničili.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.