Už som na Slovensku skoro 24 hodín a stále sa neprestávam diviť. Mám otázky, nemám odpovede.

Nevolil som SaS. Ešte neviem, komu dám hlas v predčasných voľbách, KDH to však určite nebude. A zrejme nebudem sám: hoci to na prvý pohľad vyzerá ako málo pravdepodobné, najmä mestskí konzervatívni voliči majú dosť dôvodov, aby volili liberála Sulíka.

Správy z Reykjavíku tentokrát o veľkých a malých veciach a o hudbe.

Trénerovi futbalovej reprezentácie zase raz praskli nervy. Nebolo to prvý a zrejme ani poslednýkrát, čo sa Weiss znížil na úroveň Harabina alebo Slotu. Prečo to doteraz nikomu neprekážalo?

Viem, že padla vláda a polovica nášho nového čísla bude venovaná týmto udalostiam, no isté veci zostávajú nemenné. V druhej polovici .týždňa bude niekoľko strán o legendárnej skupine Pink Floyd a k tomu sme pripravili malá prekvapenie.

Druhé vydanie Ostrovných správ z Reykjavíku: Harpa, Biophilia pre deti a Baejarin Beztu pylsur.

Časy, keď slovenská pravica vystupovala vo vláde aj v opozícii ako jeden blok, sa včera skončili. Čo to znamená?

V čase, keď sa Slovensko zmieta uprostred politickej krízy, odišiel som na festival Iceland Airwaves do Reykjavíku.

O dileme a rozhodnutí slovenskej premiérky.

Predpokladám, že onedlho budeme vedieť, či sa premiérka Iveta Radičová rozhodla pre demisiu alebo nie. Za jej demisiu však nebude môcť ani Richard Sulík ani žiadny iný odporca eurovalu. (Inak, SaS som nevolila – preto, že som nepovažovala za možné, aby bola táto pred voľbami instantne pôsobiaca strana, vo svojej obrane slobody principiálna.)