slovensko má po reformách zo začiatku tisícročia a po predošlom zvolení Andreja Kisku znovu šancu prekvapiť celý okolitý svet.

Rozhodnutie Roberta Mistríka vzdať sa v prospech protikandidátky je racionálne, pretože vychádza z jej rastúcich čísel. A je tiež ľudsky pekné, pretože zabúda na vynaložené prostriedky i na vysoké percentá z nedávnej minulosti. Ale je paradoxne aj prejavom spravodlivosti, keďže to bol práve Mistrík, kto predčasne, práve pre svoje vyššie percentá dané skoršou kampaňou, pomkol tábor demokratov k planým rečiam o rýchlom vzdávaní sa bez diskusie o obsahu. Práve príbeh Zuzany Čaputovej ukazuje, o čo by sme prišli. Napriek tomu je Mistríkov krok hoden úcty. 

Pán Mistrík, ďakujem.

Po Mistríkovom kroku je Zuzana Čaputová hlavným kandidátom lepšieho Slovenska proti Šefčovičovi a Harabinovi, teda dvom ľuďom Smeru, HZDS, SNS a časti dezorientovaných katolíkov. Ešte nie je nič rozhodnuté, ale jej šanca je z troch dôvodov veľká.

1. Zuzana Čaputová je dobrý človek. To nie je triviálne, to je vzácne. Ale ona nie je ten typ dobrého človeka, ktorý v sporoch s hrubými protivníkmi umiera na jemnocit. Ona je bojovník a vie vyhrať aj proti presile.
2. Slovenskom prebieha vlna čohosi silného, čo dostalo meno slušnosť. Táto vlna rozhodla župné voľby, a po vražde novinára a jeho snúbenice zaplnila námestia a úplne ovládla aj voľby komunálne. Zuzana Čaputová je kandidátka ako vyšitá z tohto typu objednávky.
3. Žiaden iný z troch top favoritov nemá také čisté konto a takú dobrú minulosť, ako ona. Šefčovič už mítinguje s Ficom, takže už ani len nehrá, že nie je človekom Smeru. A hra sudcu Harabina na apoštola kresťanskej civilizácie je pri jeho minulosti aj prítomnosti taká hanebná, že oslovuje nepríjemne široké okraje, ale nie katolícky mainstream. Z hľadiska charakteru aj profesionality teda nemá Zuzana Čaputová medzi troma favoritmi súpera.

Napriek týmto nekonečným prednostiam Zuzany Čaputovej však nie je nič rozhodnuté. Slovensko už ukázalo, že si vie zvoliť dobre, ale aj katastrofálne, a to opakovane. Len si pripomeňme, že Mečiar vyhral aj voľby v roku 1998, teda po rozkradnutí štátu, únose aj vražde Róberta Remiáša. A najviac percent mal ešte aj v roku 2002...

Ale najmä – po tom, čo viacerí katolícki aktivisti vnútili časti verejnosti dojem, že teraz ide najmä o kultúrne vojny, čelia dnes práve oni a ich časť verejnosti nezmyselnej dileme. Majú v druhom kole voliť Zuzanu Čaputovú, lebo je to z troch favoritov zjavne najlepší kandidát, alebo Šefčovičo-harabina, lebo oni dvaja vravia, že sú za kresťanské hodnoty? Takže charakterová rovnosť liberálky alebo celoživotná pretvárka oportunistov? Poctivý život a odvaha bojovníčky alebo vypočítavé kresťanské slová exkomunistov? Slušné Slovensko alebo konšpirácie proti nemu? Až sem to zašlo.

Šanca Zuzany Čaputovej je po utorku veľká. Ak sa dokáže prihovoriť aj tým veriacim, ktorí sú zneistení zúžením sveta na tri témy, vyhrá. Ale oni budú musieť aspoň počúvať.

Pokúsme sa o to všetci.