Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako spomínam na päť rokov okupácie Krymu

.andrej Bán .názory

Presne pred piatimi rokmi, v noci zo 17. na 18. marca 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym, som tam bol s kolegom Tomášom Prištiakom.

Andrej Bán

prvý indikátor toho, čo sa stalo, bolo ráno osemnásteho autorádio v mojom aute (keďže sme tých viac ako dvetisíc kilometrov išli autom). Na frekvenciách, kde boli ešte večer ukrajinské stanice, boli už ráno ruské. Mrazivo dôsledné. Podobne ako ničenie ukrajinských veží na šírenie televízneho signálu proruskými separatistami, o ktorom mi vraveli na východe Ukrajiny, v Donbase.

„Kde sme my, tam je Rusko," s takým, pomerne jasným transparentom nám prehradili cestu na Kryme medzi Simferopolom a Sevastopolom motorkári a donskí kozáci v službách Putina. Rusko je „tekutá" krajina, nachádza sa všade tam, kde sú jeho vojaci či bojovníci. Prezident to raz povedal študentom vo Vladivostoku po lopate. Na otázku, kde má jeho krajina hranica, odvetil: „Kde chce." Ešteže bol úprimný.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite