notre-Dame bol môj najobľúbenejší chrám vôbec. Vždy, keď som išiel do Paríža, ubytovanie som si hľadal tak, aby bolo blízko tejto katedrály. A nebolo to pre samotnú stavbu, hoci brala dych, ani pre milované vitráže, hoci som ich vždy dlho nemo pozoroval. V Notre-Dame boli krásne organové koncerty, ale ani tie nedominovali. A hoci som tam absolvoval aj viacero veľmi inšpiratívnych meditácií počas bohoslužieb, Notre-Dame pre mňa ostane ešte niečím viac.
Jednak potvrdením toho, že človek nie je bezvýznamný živočích, ale bytosť povolaná doplniť tajomstvo a krásu stvoreného sveta aj vlastným duchom a tvorivosťou – a že sa táto naoko trúfalá snaha môže celkom podariť.
„Chodil som tam najmä pre Ducha, ktorý nerozdeľuje, ale spája.“
Ale Notre-Dame je pre mňa najmä milosrdenstvo. Vždy, keď som vošiel dnu, už od prvej návštevy to tak bolo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.