Lož o diskusiách s náckami

pri všetkom rešpekte ku kolegom nevychádzam z úžasu, ako vyrážajú prázdne dvere. Komentátor SME Peter Tkačenko sa nazdáva, že Kotlebovi voliči nie sú hlúpi, ale zlí ľudia – a nediskutuje sa s nimi. Veď, o čom? Michal Havran píše, že s nacistami sa nediskutuje, iba bojuje. A Rado Ondřejíček v Cynickej oblude dáva do úst sovietskym vojakom v troskách Berlína bublinu, že akosi zabudli cestou s tými náckami trpezlivo diskutovať, brať ich ako seberovných a veriť v ich vnútorné dobro.

Moment, chlapci, viete o niekom, o jednom-jedinom človeku, kto tu tvrdí, že s náckami treba diskutovať? Že k nim treba mať, ňuňu, empatický prístup?

Keď som po voľbách v marci 2016, keď sa ĽSNS dostala do parlamentu, s architektom Michalom Karakom vytvoril občiansku iniciatívu Zabudnuté Slovensko, od začiatku išlo o jednoduchú myšlienku – viesť v regiónoch s vysokou podporou tejto partaje otvorené diskusie s občanmi o extrémizme. To aby sme v prvom rade zistili vtedy ešte nie celkom známe dve veci, teda kto a prečo volí túto stranu. Od začiatku išlo o diskusie, z ktorých sme nikoho, ani kotlebovcov, vopred nevylučovali. Pravda, ak nebudú agresívni a vulgárni, v opačnom prípade ich pošleme preč. Čo sa aj, mimochodom, stalo.

Vnímate ten rozdiel medzi výrazmi diskusie s občanmi a diskusie s nacistami?

Ukázalo sa, ako sme predpokladali, že existuje rozdiel aj medzi výrazmi kotlebovci (v zmysle činovníci partaje, ktorí nepochybne majú fašistické a neonacistické názory a prejavy) a voliči Kotlebu. Do pestrej skupiny tých druhých patria, a to sme zistili okrem výskumov SAV či prieskumov agentúry Focus a iných, presvedčení extrémisti. Odhadujem, že tých je menšina. Ďalej tam patria voliči, ktorí vedia, kto sú kotlebovci ako predstavitelia strany zač, no neprekáža im to, aj keď sami sa za takých nepovažujú. Odhadujem, že tí sú vo väčšine. A patria tam aj mladí, ktorí o ére gardistických uniforiem Kotlebovcov akosi nevedia.