rusko vždy rozumelo len jednému – bola to reč zbraní, sily a klamstiev. Celú jeho históriu, nech sa už táto krajina volala akokoľvek, nech tam vládol cár, bolševik, či kágebák, ju sprevádzalo a sprevádza násilie. Nielen voči vlastným občanom ale štátom, ktoré sa Rusku nechceli podriadiť a odmietajú sa stať jeho submisívnym priateľom.
Stačí sa pozrieť na ťažko skúšanú Ukrajinu. Rusko nehľadá vo svete priateľov, hľadá len krajiny, ktoré chce obrátiť na svoj obraz a urobiť z nich poslušné a submisívne štáty. Naši ruskí "bratia" si naozaj myslia, že im máme byť za čo vďační. Nedokážu vôbec pochopiť, že naša túžba po slobode a nezávislosti je ďaleko väčšia, ako ich predstavy o slovanskej vzájomnosti. Veď za týmito slovami, sa ako lupič za rohom, ukrýva ich neprekonateľná túžba ovládať, vládnuť a vyciciavať ako upír krv, prírodné a ľudské zdroje „spriatelených“ štátov.
To musí vidieť každý súdny človek. Práve sloboda a nezávislosť sú Rusku a veľkej časti jeho obyvateľstva úplne cudzie. Chápu ich ako chorobu, ktorá má potenciál definitívne rozložiť ich upadajúci a chátrajúci štát. V tomto svetle treba chápať aj snahu o zlegalizovanie našej poroby z roku 1968, ktorú organizovali súdruhovia z Kremľa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.