už som v takom veku a s životnou skúsenosťou, že si často spomeniem na názov známej novely Haliny Pawlowskej „Díky za každé nové ráno“. No v súvislosti s vedením strany SNS a jej nominantmi má väčšina z nás každé ráno presne opačný pocit. Už takmer každý deň nás prechádza smiech a čoraz; viac sa musíme báť o osud štátu a ústavného zriadenia.

Opísaná rigorózna práca, kapitánske výložky bozkávané človekom, ktorý  následne verejne pohŕda vojakmi, aj tými čo dostali „jeho“ kapitánske výložky len po smrti v ďalekom Afganistane a označuje ich ako tých „čo sa pretŕčali v uniformách“– to sú úbohosti. Dá sa nad nimi pohoršovať, alebo sa pousmiať. 

To všetko boli úbohosti, nad ktorými sa dalo pohoršovať alebo pousmiať. Dokonca aj snaha o rozkrádačky sa dá riešiť štandardnou cestou, aj keď spravodlivosti sa dočkáme len pomaly. Príklad dvoch odsúdených národniarskych ministrov ukazuje, že to ide. 

Za potemkinovskými kulisami národniarov sa však odohráva oveľa zložitejší zápas. Ide v ňom o skutočnú suverenitu Slovenska, o udržanie demokracie. „Každé nové ráno” prináša o tomto boji nové informácie.

„Paušálne odmietnutie medzipristátia a doplnenia spojeneckých vrtuľníkov na našom území je neakceptovateľné.“

15 rokov v NATO. Zatiaľ čo pán minister obrany prednáša vzletné oslavné reči, jeho súkmeňovci od začiatku jubilejného roka vedú celkom otvorenú vojnu proti našim vlastným spojencom.

Po zámerne vykonštruovanej kauze s rekonštrukciou vojenských letísk si tentoraz zobrali na mušku prostých spojeneckých vojakov. Samozrejme tých amerických, do ktorých si potrebovali kopnúť, lebo to sa u rusofilného a neokomunisticky orientovaného publika dobre predáva. 

ako je to s pobytom spojeneckých vojsk na našom území

Za tých 15 rokov sme si už zvykli, že našu obranu si sami nevieme zabezpečiť, podstatne sme zredukovali svoje ozbrojené sily a zbraňové arzenály a sme odkázaní na pomoc spojencov. Spoločné pôsobenie treba aj precvičovať a na cvičenie sa treba aj nejako dostať – po zemi, morom aj vzduchom. Spoločné cvičenia, ale aj tranzit cvičiacich vojsk cez naše územie je dnes už rutinou.

Akýkoľvek krátkodobý pobyt cudzích vojsk, pokiaľ ide o cvičenia a spolupráce na našom území, schvaľuje vláda. Operačné pôsobenie alebo dlhodobý pobyt na našom území schvaľuje priamo parlament.

Okrem toho sem môžu jednotlivci chodiť na bežné služobné cesty a stačí im cestovný príkaz NATO podpísaný najbližším veliteľom, rovnako ako aj naši vojaci môžu takto cestovať ku spojencom. Aj na to sme sa zaviazali v Dohode NATO SOFA a vykonávacích protokoloch ku zmluve o NATO. 

Súčasťou príprav na kolektívnu obranu aj obrannú spoluprácu je aj podpora mobility a tranzit spojeneckých vojsk cez naše územie. NATO aj EÚ dnes hľadajú v záujme spoločnej bezpečnosti a schopnosti rýchlej reakcie na možné krízy nielen podporu infraštruktúry na zlepšenie mobility, ale aj odstránenie administratívnych prekážok na hraniciach vnútri bloku.

Hľadajú spoločné riešenie pre takzvaný vojenský Schengen, teda relatívne voľný pohyb presúvajúcich sa vojsk, len s minimálnymi administratívnymi úkonmi. Bol to práve národniarsky minister obrany Gajdoš, ktorý o tom, ako Slovensko podporuje tento projekt, opakovane vášnivo rečnil na rôznych fórach, naposledy na Parlamentnom zhromaždení NATO. 

nedotankujú!

Lenže realita je v šokujúcom rozpore s teatrálnymi pózami slovenských predstaviteľov pred kamerami a na zasadnutiach NATO a EÚ. Naše ministerstvo obrany podľa medializovaných informácií odmietlo povoliť medzipristátie pre spojenecké vrtuľníky vracajúce sa zo spojeneckého cvičenia Saber Guardian 2019.

Údajne to neumožňuje legislatíva a išlo by o ohrozenie národnej suverenity. Ako by som počul generálneho tajomníka Hoľka a prokremeľských jastrabov z vedenia SNS. Zaujímavé je, že pred dvoma týždňami im pristátie v Piešťanoch nevadilo.

Zrazu je všetko inak a medzipristátie by ohrozilo našu suverenitu.  Ide o bezprecedentný akt voči spojencom, potenciálne ohrozujúci ich bezpečnosť počas preletu, ak im nedovolíme ani dotankovať. Lebo vždy môžu nastať nepredvídateľné okolnosti a je dobré neletieť na posledné výpary. 

„Doterajšie kroky a netransparentné zahraničné aktivity nás nemôžu nechať na pokoji. “

Bez ohľadu na detaily je potrebné striktne rozlišovať medzi pobytom cudzích vojsk na území SR a tranzitom (prechodom, preletom) cez naše územie. Ide o dva diametrálne odlišné právne režimy podľa našich medzinárodných zmluvných záväzkov, aj podľa vnútroštátneho práva. 

Za súčasť tranzitu treba považovať aj všetky aktivity s ním súvisiace, teda aj nutné zastávky, medzipristátia, núdzové pristátia, doplnenia, opravy techniky alebo doplnenie PHM. Skrátka všetky aktivity súvisiace s tranzitom, ktoré nemajú charakter ucelenej samostatnej činnosti, napr. cvičenia na území SR.

Takže ohrozenie suverenity SR alebo nesúlad s legislatívou je absolútny nezmysel. Ak by národniarski nominanti považovali pristátie a zastávku počas presunu za pobyt vojsk podliehajúci schváleniu vládou SR, tak by museli rovnako pristupovať ku každému pozemnému konvoju. Inak povedané, je to buď absolútna hlúposť, alebo ministerstvo obrany systematicky celé roky porušuje Ústavu SR a zákony a mala by sa tým zaoberať prokuratúra. 

Diplomatické povolenia na presun cez naše územie vydáva MZVaEZ, pričom značná časť právomocí bola delegovaná na MO SR, konkrétne národné centrum koordinácie presunov a prepráv v rámci ozbrojených síl.

Je nepredstaviteľné, aby Slovensko bez vážneho dôvodu odmietlo presun alebo medzipristátie a doplnenie techniky spojeneckým jednotkám, najmä v situácii, keď ide o návrat zo spojeneckého cvičenia. Dokonca, ak by aj žiadosť prišla neskoro, máme stále možnosť takúto vec riešiť flexibilne a citlivo.

Cudzie vojská si tu naozaj nemôžu robiť, čo chcú. To naše orgány určujú trasu, časy aj miesta zastávok a z vážnych dôvodov môžu určiť inú trasu aj iné letisko, než spojenci žiadali. 

Paušálne odmietnutie medzipristátia a doplnenia spojeneckých vrtuľníkov na našom území je však neakceptovateľné. Ide o veľmi neštandardný až nepriateľský postoj voči spojencom. Majú sa spojenci v budúcnosti obávať toho, že v prípade potreby Slovensko radšej nechá spojenecké lietadlá havarovať namiesto toho, aby im umožnilo núdzové pristátie na svojom území? 

obrana štátu je podriadená politike

Takýto postup vážne poškodzuje bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Predseda vlády by mal nechať celú vec dôkladne vyšetriť. Pokiaľ by sa ukázalo, že nešlo len o babráctvo úradníkov, ale o politicky motivované konanie vyvolané verejne deklarovaným postojom časti SNS k našej zahraničnej politike a členstvu v NATO, mal by predseda vlády konať smerom k okamžitému odobratiu rezortu obrany národniarom.

Obrana štátu a bezpečnosť občanov SR nemôžu byť rukojemníkmi politickej dezorientácie a voluntarizmu časti vedenia jednej strany, u ktorého sú pochybnosti na príkaz koho a v spolčení s kým koná. 

Predstavitelia SNS si robia v zahraničnej politike, ale aj v ozbrojených silách, čo chcú. Ich nominanti, vrátane tých, u ktorých sú isté pochybnosti o bezpečnostnej spoľahlivosti, boli oboznámení aj s najtajnejšími obrannými plánmi, spojeneckými aj národnými.

Ich intenzívne a intímne kontakty s vedúcimi predstaviteľmi mocnosti, ktorá je zapojená do ozbrojeného konfliktu u nášho suseda a vyvíja intenzívnu podvratnú a dezinformačnú činnosť voči nášmu štátu, vyvolávajú otázniky. Tieto pochybnosti rozhodne nerozptyľujú ani personálne čistky a rozsiahle rošády vo velení ozbrojených síl, kde sú napríklad práve spracovatelia uvedených plánov zreteľne vytláčaní zo svojich miest. 

Začalo sa to odmietaním schválenia bezpečnostných dokumentov, najprv z dôvodu absencie hrozby útoku Marťanov z vesmíru v dokumente. Skutočný dôvod prezradil predseda parlamentu a osobný priateľ osôb zo sankčného zoznamu oveľa neskôr. Vadí mu to, že Rusko bolo pomenované ako aktér anexie Krymu a iniciátor povstania na východe Ukrajiny. 

„Kroky niektorých predstaviteľov SNS sú nielen prejavom vzdoru v rámci koalície, ale aj vážnou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko. “

Aj tu dokonca Danko zavádza, lebo v tých dokumentoch nikde nie je Rusko pomenované ako nepriateľ, ani ho nikto z neho nechce vyrábať. Je tam len faktograficky správne popísaný jeho podiel na destabilizácii bezpečnostnej situácie. Bodka. V súčasnosti už národniari vedú ostrú a celkom jednoznačnú protiamerickú a protizápadnú kampaň. Nie ako oprávnenú kritiku a dialóg medzi svojprávnymi spojencami, ale ako emotívnu a nenávisť vyvolávajúcu kampaň, sprevádzanú cielenými dezinformáciami, ako by ich vypracoval zdatný profesionál. 

Všetko toto je okorenené čoraz hlasnejšími rečami o prežití sa a nepotrebnosti demokracie ako formy moci. V spojení s reálnymi činmi je to možné vnímať aj ako čoraz zreteľnejšiu deklaráciu vôle na zvrhnutie alebo zásadnú zmenu demokratického ústavného zriadenia, súčasne aj zásadnú zmenu zahraničnopolitickej orientácie krajiny. 

zodpovední by mali konať, nedá sa čakať na voľby

Ak ste sa doteraz smiali z neobratnosti pána predsedu a jeho družiny, mali by ste prestať.  Doterajšie kroky a netransparentné zahraničné aktivity, o ktorých výsledkoch a hlavne záväzkoch nemajú ani občania, ani ústavné orgány SR dosť informácií, nás nemôžu nechať na pokoji. 

Kroky niektorých predstaviteľov SNS sú nielen prejavom vzdoru a svojvôle v rámci koalície, ale aj vážnou bezpečnostnou hrozbou pre Slovensko. Táto činnosť by podľa môjho názoru mala mať rovnakú pozornosť štátnych orgánov, ako činnosť Kotlebovej strany.  Lenže v tomto prípade Andrej Danko už mocensky ovládol obidve tajné služby. Očakávať objektívny postup napríklad od Vojenského spravodajstva na čele s multimilionárom, ktorý nevie dostatočne vysvetliť verejnosti pôvod svojho majetku, je nereálne. 

Treba povedať aj to, že politická diskusia o smerovaní zahraničnej politiky je legitímna. Lenže SNS nediskutuje, ale svojvoľne koná, a to bez politického aj právneho mandátu. Nič také, ako vystúpenie z NATO a prípadné pripojenie sa k inému bloku alebo štátnemu zväzku totiž vo svojom programe národniari nemajú. Navyše podpísali aj vládny program, ktorý schválila Národná rada.  

Andrej Danko sa bez mandátu snaží demonštrovať svoju silu voči spojencom, aj pred Putinovým režimom a hlavne pred občanmi, ktorých postupne pripravuje na zmenu zahraničnopolitickej orientácie a odstránenie plnohodnotnej demokracie, zakotvenej v ústavnom systéme. 

Do volieb sa nedá čakať a ich výsledok je neistý. Konať teda bude musieť najsilnejšia politická strana na čele s Robertom Ficom, ktorý je aj lídrom celej koalície a predsedom vlády Pellegrinim. Bez ohľadu na ich zodpovednosť za stav spoločnosti majú poslednú šancu dokázať, že to aspoň s ukotvením Slovenska v NATO a jadre EÚ myslia vážne, a že to nebola len finančne výnosná pretvárka, ktorá sa končí. 

Svoju úlohu musia zohrať aj demokratické politické strany opozície. Občanom by mali ponúknuť a komunikovať jasnú alternatívu pre hrdých vlastencov, ktorí si uvedomujú aj to, že budúcnosť Slovenska a jeho bezpečnosť je len v silnom spojeneckom zväzku a spolupráci. Skutočná suverenita a spojenecká spolupráca sa totiž nevylučujú, ale podporujú. Dokonca aj osobná suverenita a hrdosť sa  končia v momente, keď vás hlad donúti natrčiť ruku a žobrať.

Slovensko a jeho občania majú na viac. Ale to nemusí vyhovovať rôznym pseudobiznismenom a podvodníkom. 

Pavel Macko, generál poručík v zálohe a kandidát do Európskeho parlamentu za koalíciu strán Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia.