1. Po ohlásení novej strany sa vyrojilo množstvo analytikov a „objektivizujúcich zaručených“ mediálnych odborníkov akože so snahou o vyváženosť svojich postojov, ktorí si teraz veselo kopú do odchádzajúceho Kisku. Ako papagáje šíria primitívne ficovčiny o Kiskových „kauzách“, jeho slabej zahraničnej aktivite a podobné nezmysly. Okrem konšpiračných proruských webov ich veselo šíria aj niektoré najčítanejšie denníky. Ak by aj boli pravdivé a venovala by sa im objektívna pozornosť podľa závažnosti rovnako ako druhej strane, je jasné, ako by sa všetky Kiskove „kauzy“ zrazu rozplynuli.
Trochu to pripomína situáciu v 98. roku, keď sa krátko pred voľbami niektoré médiá pustili do Mikuláša Dzurindu s dôrazom, ako keby šlo o rovnaké hriechy, ako na druhej – boľševickej protistrane. Dzurindove prešľapy už dnes všetci poznáme a na stránkach .týždňa sa o nich veľa popísalo. Jeho prirovnanie k Vladimírovi Mečiarovi je napriek tomu absolútne neprimerané. Útoky na Dzurindu nakoniec spôsobili jeho výrazné oslabenie a stratu predstihu, takže voľby opäť vyhral vrah a únosca. Našťastie vládu zostaviť nevládal.
2. Popri oslavách Zuzany Čaputovej sa v mediálnom priestore opomína, že Kiska bol doteraz náš jediný nekomunistický prezident, úrovňou vysoko prekračujúci všetky požiadavky, kritériá a hranice pre túto funkciu. Vďaka nemu sa začalo iné, nové obdobie v politickom priestore u nás, a to už pred brutálnou vraždou mladého novinára a jeho snúbenice, ktorých krv je stále na rukách súčasnej vlády, skrývajúcej sa za názvy štandardných strán (Čo má Smer spoločné so sociálnou demokraciou? Čo má SNS, čiže obchodníci so zbraňami, spoločné s nejakou národnou ľudovou stranou? Alebo súčasný pragmatik Bugár v podstate s menšinami?).
„Viem, že demokracia je proces, ale priznajme si, že sme ho za 30 rokov ešte ani poriadne nenaštartovali.“
Vražda Janka a Martinky vyhrotila, čo sa už predtým vedelo, že toto nie je štandardná krajina so štandardným riadením vecí verejných. Kiska sa to nebál pomenovať a dať jasne najavo. V marazme, ktorý tu je, v oligarchickej pokrivenej ekonomike a politike, sa stal jedinou nádejou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.