V piatok večer sme spolu popíjali víno a hľadali slová na popis Slovenska. V pondelok pred polnocou mi prišla správa, že ťa, Ernest, zastrelili. To je krutá odpoveď?

Včera sa v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava začal 12. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava.

V momentálnom knižnom hite číslo jedna (aspoň teda v sieti kníhkupectiev Panta Rei) americkej autorky Elizabeth Gilbert Jedz, modli sa a miluj, ktorého filmová verzia práve beží v našich kinách v hlavnej úlohe s Juliou Roberts, som našla vetu, ktorá mi pripomenula jeden môj starý problém.

Už dávno si vyčítam, že nechodievam na demonštrácie. Nie som exhibicionista, vravím si v duchu najčastejšiu alibistickú výhovorku. Na protestný pochod od egyptskej ambasády v centre Bratislavy k zastúpeniu Európskej komisie pred pár dňami som však musel ísť.

Vyhradené parkovanie pre obyvateľov Starého mesta je pozoruhodnou bratislavskou absurditou.

Celá diskusia o depolitizovaní štátnej správy je plná pomýlených hesiel a gýču. Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom, premiérka Iveta Radičová či poslanec Smeru Jakub Topol (v NR SR vystupuje pod občianskym menom Branislav Ondruš) by nás už naozaj mohli prestať zabávať.

Nejakých 156 stromov, ktorých vyrúbanie v mene výstavby trate pre električky v Petržalke odobruje petržalský starosta a kandidát na primátora Bratislavy Milan Ftáčnik, je z celoslovenského pohľadu zanedbateľnou smietkou.

V stredu som bol na prednáške Joana Laportu, bývalého prezidenta klubu FC Barcelona.

Dnes sa veľa hovorí o tom, aký bude mať znovuzvolenie Dobroslava Trnku dopad na vyšetrovanie citlivých politických káuz, či fungovanie vládnej koalície. Potvrdenie Trnku v kresle generálneho prokurátora bude mať však veľký dopad aj na súdnictvo.