hlasy volajúce po širšej akceptácii ľudí s pedofilnou poruchou striedali vlny odporu a obvinení z neprimeranej obhajoby tejto sexuálnej deviácie. Ako hľadieť na pedofíliu s pochopením bez toho, aby sme skĺzli k jej akceptácii? V prvom rade očami potencionálnej obete.
Medzinárodná klasifikácia chorôb definuje pedofíliu ako „Sexuálne uprednostňovanie detí, buď chlapcov alebo dievčat, prípadne aj chlapcov, aj dievčat, zvyčajne v predpubertálnom alebo skorom pubertálnom veku.“ Toľko k zdravotnej diagnóze.
Otázka nastolená denníkom SME však znie, či môže človek s pedofilnými sklonmi vykonávať prácu s deťmi v roli učiteľa, vychovávateľa či kňaza.
Odpoveď anonymného pedofilného učiteľa z dnešného rozhovoru Romana Cuprika: „Napríklad som šesť rokov čakal, než som dievčaťu, do ktorého som sa zamiloval, keď mala desať až jedenásť rokov, vôbec mohol vyznať lásku,“ ponúka väčšine racionálne uvažujúcich čitateľov zrejmú odpoveď.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.