Hrdé pochody
Ulicami Bratislavy kráčali v sobotu dva hrdé pochody. Obe vraj za rodiny. Prevažne sekulárny Pride pochodoval za širšie práva neheterosexuálov, a najmä katolíci v platforme Hrdí na rodinu za udržanie výsadných práv heterosexuálov. Už tradične obom sprievodom chýbala empatia voči protistrane. Kto by s ňou mal začať? My, katolíci, pretože sme väčšina. My, kresťania, pretože sme o túto komunitu v súboji o svoje práva prišli. LGBTI sme dlžní viac úcty a citlivosti než obsedantné riešenie ich sexuálnych vzťahov. Zo svojich radov sme necitlivosťou vylúčili my ich, a nie oni nás.
„Viac než hrdé pochody potrebujeme konverziu myslenia vo vzťahu založenom na prijatí LGBTI ľudí.“
Môžeme argumentovať niekoľkými pokusmi, ako ich vtiahnuť do nášho spoločenstva. No nebuďme trápni. Väčšina členov sexuálnych menšín sú pravdepodobne pokrstení kresťania. V koľkých zo stoviek kostolov či kresťanských spoločenstiev nájdu prijatie s prostredím otvoreným pre ich inakosť?
Koľkokrát museli byť konfrontovaní s homofóbnymi vyhláseniami naturálnych kazateľov? Nie div, že sa mnohí z nich cítia v kostoloch menejcenní a nenávidení. Viac než hrdé pochody potrebujeme konverziu (nie konverznú terapiu) myslenia vo vzťahu založenom na prijatí LGBTI ľudí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.