Traja prišli od východu, jeden vládol v Jeruzaleme a jeden sa narodil v Betleheme.

Novoročná rozcvička po sviatkoch a dovolenkách: o predsedovi SaS, ktorý si vie predstaviť povolebnú koalíciu s HZDS, o mediálnej analýze Gabriela Šípoša, eurobilancii Jána Tótha či o dvoch katolíkoch, ktorí majú pochopenie pre rozhodnutie súdu v Štrasburgu...

Cez vianočne sviatky som sa konečne dostal ku knihám, ktoré som kupoval a hromadil počas roka a nemal čas si ich prečítať. Jedna z nich ma mimoriadne potešila a spríjemnila oddych cez Vianoce.

Jeden z vianočných sviatkov sme sa rozhodli stráviť v opere. Vybrali sme sa na Mozartovu Čarovnú flautu. Hudobníci, speváci sa snažili, hľadisko bolo vypredané, a predsa mám z toho zvláštny pocit.

Pýta sa ma môj syn pri štedrovečernom stole, či som ako decko tiež jedávala vianočné oblátky. Po krátkej úvahe odhadnem, že áno, ale trochu iné. „Na tých kupovaných nebol kríž, vieš?“ pokúšam sa vysvetliť rozdiel.

Nefungujúci systém, apatické sestričky, mizantropickí lekári. Už sa o tom popísalo veľa, ale keď sa to človeka dotkne osobne a ešte k tomu na Vianoce, zostávajú iba lamentácie...

Medzi vianočné absurdity patrí návšteva kamaráta vo väznici, v tomto prípade v Hrnčiarovciach nad Parnou (dúfam, že som si ten názov zapamätal dobre). „Prajem pekné sviatky,“ zaželal som na Štefana o pol deviatej uniformovanému mužovi pri vchode. „Aj vám,“ usmial sa. A keď skontroloval moje meno na zozname dnes pozvaných hostí, pustil ma dnu. Milo ma prekvapil aj fakt, že o tri hodiny ma pustil aj von.

Gýčová predstava o Vianociach ako o sviatku rodiny a pokoja je úplne pomýlená. Rodina a pokoj sú fajn, ale Vianoce nie sú ich sviatkom.