Najskôr chcem, ako vždy, zdôrazniť, že viaceré aktivity Igora Matoviča v boji proti korupcii (vrátane občas vysmievaných protestov pred komplexom Bonaparte) som vždy považoval a dodnes považujem za užitočné. To, že on sám sa postupne situuje do pozície hlavného (ak nie jediného) takéhoto bojovníka, je iná vec, ktorú nechcem komentovať.

Ide mi o iné. Blíži sa 30. výročie novembra ´89, druhého najdôležitejšieho dátumu môjho života, no namiesto radostného očakávania pociťujem isté zdesenie. A vôbec nejde iba o spor o námestie.

Najskôr k tomu sporu – a začnem malou rekapituláciou. Keď vyšlo najavo, že Námestie SNP v Bratislave si na všetky dni okolo 17. novembra zarezervoval Igor Matovič, nebolo to ešte veľmi rušivé. Otáznik možno vyvolával počet rezervovaných dní, ale nie akt rezervácie.

Igor Matovič má pravdu, keď opakuje, že si námestie podobne rezervoval aj v minulosti a nebol problém. Nebol, pretože pokiaľ išlo o týždne po vražde, prepustil ho v niektoré dni občianskym aktivistom a pokiaľ išlo o minulé 17. novembre, nešlo o okrúhle výročia, takže symbolický význam bol omnoho menší.

„Všetci odmietli, aby sa 30. výročie Novembra oslavovalo pod hlavičkou jednej politickej strany, čo by bolo priamym popretím zmyslu tohto sviatku. “

Lenže teraz ide o 30. výročie novembra ´89 a to je medzník, ktorý má veľký potenciál nielen v oblasti budovania pamäti. Preto vznikla okamžite – aj vo mne – otázka, či pôjde zo strany lídra OĽaNO o opakovanie minulého scenára s prepustením námestia v niektoré dni občianskym subjektom. Napadlo mi, že vzhľadom na blízkosť volieb a úbytok Matovičových percent to tentoraz môže byť inak, ale presvedčenie, že November je príliš vzácny, aby si ho jedno hnutie chcelo takto primitívne privlastniť, moje podozrenie predsa len brzdilo.

Lenže potom prišli viaceré dôležité vyjadrenia.

V prvom rade som zaregistroval, že päť či šesť rezervovaných dní okolo 17. novembra nie je iba Matovičov preventívny ťah, aby si rovnaké dni nemohli Námestie SNP privlastniť extrémisti. Naopak, dočítal som sa, že OĽaNO tam bude v tie dni naozaj prítomné, že pôjde o ich viacdňové podujatie s výstavami, workshopmi, hudbou a prejavmi. A že ak niekto iný chce byť v tom čase na Námestí SNP, pozvú ho na spoluprácu a budú diskutovať o jeho predstavách. Inými slovami, bude to viacdňová akcia OĽaNO, ku ktorej sa môže ako spolupracujúci pridať aj niekto iný.

Tým sa nádej, že sa zopakuje scenár z jari 2018, skončila. Bola to nová situácia. Ak chcel ktokoľvek vrátane hnutia Za slušné Slovensko usporiadať k 30. výročiu Novembra míting na Námestí SNP, nemohol sa už spoliehať na precedens z minulosti, keď OĽaNO námestie v niektoré dni záujemcom prepustilo, naopak, každý záujemca musel prijať, že bude súčasťou viacdňovej akcie jedného politického zoskupenia. Presne to totiž znamenajú slová, ktorými rezervované dni a ich obsah charakterizovalo samotné Matovičovo hnutie.

Toto, pochopiteľne, nemohla prijať ani iniciatíva Za slušné Slovensko, ani viaceré osobnosti Novembra. Fedor Gál to označil za nehorázne, veľmi kriticky sa vyjadrili Martin Bútora, Peter Zajac aj Filip Vagač. Všetci odmietli, aby sa 30. výročie Novembra oslavovalo pod hlavičkou jednej politickej strany, čo by bolo priamym popretím zmyslu tohto sviatku. 

V tejto situácii iniciatíva Za slušné Slovensko sformulovala vyhlásenie, v ktorom Matoviča vyzvala, aby prestal zneužívať výročie Novembra na svoju politickú kampaň. A vo vyhlásení dodala aj túto vetu: „O to väčšia arogancia je, že odmieta námestia prenechať aj priamo organizátorom a hlavným osobnostiam Nežnej revolúcie“.

Bola to nešikovná veta, pretože navodzovala dojem, akoby sa osobnosti Novembra Matoviča na prenechanie námestí pýtali, a on ich odmietol. Tak to nebolo, on osobnosti Novembra neodmietol takto explicitne. On len vopred oznámil, že to bude viacdňová akcia OĽaNO, čím ale v skutočnosti odmietol prenechanie námestia komukoľvek. Ak teda záleží na slovách a ak im rozumieme rovnako. V tomto sa Za slušné Slovensko nijako nemýlilo, ale pod vplyvom vyjadrení viacerých osobností Novembra použilo nešikovnú vetu (vo štvrtok sa za to ospravedlnilo).

„Mávať ich fotkou z Washingtonu je podobné, ako keď Fico z newyorského stretnutia Kisku so Sorosom vyvodil prevrat.“

Matovič však nazval vyhlásenie iniciatívy Za slušné Slovensko rovno klamstvom a označil ju za politickú organizáciu strany Andreja Kisku a PS/Spolu, v čom sa zhodol s Robertom Ficom. A potom už udalosti išli voľným pádom. 

Iniciatívy Za slušné Slovensko sa zastal Michal Truban, ktorý jej spojenie s PS/Spolu či so stranou Za ľudí označil za konšpiráciu. Matovič reagoval prirovnaním s krytím „našich ľudí“ a utrúsil aj čosi o boľševizme a ako dôkaz o spojení iniciatívy s oboma stranami predložil tri fotografie. Fotku Matúša Valla ako gitaristu skupiny Para, ktorá vystúpila na protestoch Za slušné Slovensko (čo má byť dôkaz, že protesty preferovali PS), fotku Juraja Šeligu s Andrejom Kiskom (čo má byť dôkaz, že protesty preferovali budúcu stranu exprezidenta), a fotografiu Karolíny Farskej z Washingtonu, na ktorej bol okrem iných aj komentátor .týždňa Dalibor Roháč a predseda Spolu Miroslav Beblavý. 

Takže po poriadku. 

1. Para je kapela, nie strana a Matúš Vallo na tribúne nerečnil, ale hral.  Navyše kandidoval na primátora ako nezávislý s Tímom Vallo, pripravoval sa na to dlhé roky, keď ešte PS neexistovalo, a to ho podporilo až na konci. Považovať jeho hranie s Parou na mítingu za dôkaz prepojenia Za slušné Slovensko s PS je absurdné a mávať pritom fotkou gitaristu je argumentačne naozaj blízke konšpiračným webom. Mimochodom, Matovič mával aj menami primátorov Žiliny a Nitry, ktorých podporilo Za slušné Slovensko v komunálnych voľbách, čo má byť ďalší dôkaz príslušnosti iniciatívy ku konkrétnej strane – len už akosi zabudol, že žilinského primátora podporovalo aj OĽaNO a nitriansky kandidoval ako nezávislý...
2. Juraj Šeliga bol jednou z kľúčových osobností Za slušné Slovensko a má obrovskú zásluhu na skvelom priebehu dnes už legendárnych zhromaždení. Od začiatku pritom nevylučoval, že v snahe zmeniť fungovanie Slovenska napokon vstúpi do politiky, ale súčasne vylučoval, že sa z iniciatívy Za slušné Slovensko stane politická strana. To sľúbil rodičom zavraždených mladých ľudí (nie, že on nepôjde do politiky, ako dnes šíri Matovič) – a to aj splnil. Keď sa rozhodol posilniť Andreja Kisku a vstúpiť do strany Za ľudí, vzdal sa akejkoľvek pozície či vplyvu v iniciatíve Za slušné Slovensko. Je to presne tak, ako to má v slušnej spoločnosti byť. Mávať fotkou Šeligu s Kiskom ako dôkazom čohosi temného je preto – temné.
3. Karolína Farská je druhou kľúčovou tvárou Za slušné Slovensko. Po tom, čo sa ako maturantka viac ako dva roky venovala verejnému pôsobeniu (ešte pred vraždou bola líderkou protikorupčných zhromaždení), získala pred pár mesiacmi možnosť doplniť si vzdelanie na prestížnej americkej vzdelávacej inštitúcii. Každý, kto bol trochu dlhšie vo Washingtone, vie, že je to nielen miesto mnohých celosvetovo pôsobiacich inštitúcií, ale aj medzinárodných konferencií, seminárov,  a preto aj nečakaných stretnutí. Komentátor .týždňa Dalibor Roháč je výskumník American Enterpise Institute (to je ten, na ktorom pôsobil konzervatívny intelektuál slovenského pôvodu Michael Novak, okrem iného tiež blízky spolupracovník pápeža Jána Pavla II.). A práve na tomto inštitúte sa nedávno na prednáške stretla Karolína Farská s Daliborom Roháčom a Miroslavom Beblavým. No a? Mávať ich fotkou z Washingtonu ako dôkazom, že Za slušné Slovensko je mládežnícka organizácia PS/Spolu, je podobné, ako keď Fico z newyorského stretnutia Kisku so Sorosom vyvodil prevrat.

Toľko k námestiu, fotkám a používaniu lži.

Mňa však v súvislosti s 30. výročím Novembra znepokojilo aj čosi iné, čo sa prešlo nezaslúženým tichom. Totiž Matovičova úvaha, že on chce na „svojom“ Námestí SNP skutočné osobnosti Novembra, a nie tých, čo sa vtedy ukrývali v okolitých kaviarňach. Z kontextu aj jeho ďalších slov je zrejmé, že tu dáva do protikladu lídrov tribún Milana Kňažka a Jána Budaja (ktorého má v hnutí) s ďalšími ľuďmi Novembra. 

Toto je voči Petrovi Zajacovi, Martinovi Bútorovi, Františkovi Mikloškovi, Jurajovi Flamíkovi, Petrovi Tatárovi a ďalším mužom a ženám Novembra natoľko nepravdivé, krivé a hnusné, že to prekonáva všetky predošlé konšpirácie a lži o mladých ľuďoch z iniciatívy Za slušné Slovensko. Až toto je totiž tá najväčšia Matovičova lož, súvisiaca s Námestím SNP.