Včera som bol na tlačovke Tatra banky, kde sa jej predstavitelia snažili médiám vysvetľovať, prečo prišli na trh s novým balíkom služieb, ktorý je pre mnohých klientov skoro dvakrát drahší ako ich starý balík. Podarilo sa im to iba čiastočne.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Ženy sú samy osebe problém. Buď majú starosti s mužmi, ktorí ich ľúbia príliš, alebo sa trápia pre mužov, ktorí ich neľúbia vôbec. Alebo sú zvedené, opustené, rozvedené. A svoje traumy si riešia vynášaním problémov firmy na verejnosť.

Bratislavské jazzové dni. Prečo na ne stále chodíme?

Už asi dva dni počúvam z rádia v pravidlenom kolobehu tú istú správu: "Od novembra budú musieť učitelia preukazovať telesnú i psychickú spôsobilosť učiť."

Tento rok som mal dva zaujímavé zážitky. V júni som bol prvýkrát za mrežami a v stredu prvýkrát vo väzení.

Už dlho som sa na nejakom billboarde politickej strany tak dobre nepobavil.

Takže už aj oficiálne bolo ohlásené, že na okraji Bratislavy má vyrásť nové centrum zábavy a oddychu. Aj s hazardom.

Asociácia európskych žurnalistov - slovenská sekcia - vydala v týchto dňoch stanovisko k cenzúre vo verejnoprávnej STV, ktoré informuje verejnosť o tom, že „generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský zakázal vysielať už schválenú reportáž o sociálnom podniku v Bardejove v relácii Reportéri v pondelok 5. októbra t. r.“

V programe Slovenskej televízie sa po dlhšom čase objavia viacerí moji kamaráti. Napriek tomu ma to veľmi neteší.