Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kam sa stratila radosť z Andreja Kisku?

.michal Oláh .názory

Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo novú stranu Andreja Kisku Za ľudí. Čoraz viac ma prekvapuje mediálne ticho okolo jeho strany.

Michal Oláh

šušká sa o „sklamaných očakávaniach“, „slabej a nejasnej kampani“, „chýbajúcom programe“ a iných nezmysloch. 

Nepotrebujem nikoho adorovať, ale: Nikde som sa nedočítal, že zakladateľ novej strany – Andrej Kiska – bol doteraz náš jediný nekomunistický prezident, úrovňou vysoko prekračujúci všetky požiadavky, kritériá a hranice tejto funkcie. Vďaka nemu sa začalo iné, nové obdobie v našom politickom priestore, a to ešte pred brutálnou vraždou mladého novinára a jeho snúbenice, ktorých krv je stále na rukách súčasnej vlády skrývajúcej sa za názvy štandardných strán (čo má Smer spoločné so sociálnou demokraciou? Čo má Bugár s menšinami?). 

Vražda Janka a Martinky to už len vyhrotila, ale už predtým sa vedelo, že toto nie je štandardná krajina so štandardným riadením vecí verejných a Kiska sa nebál to pomenovať a dať jasne najavo. V tom marazme, ktorý tu je, v oligarchickej pokrivenej ekonomike a politike, sa stal jedinou nádejou, zbytočne nám ho zvonku vďaka istému nadhľadu nad zbytočnosťami nezávideli. 

Taktiež som tieto dni nikde nečítal, že vďaka Kiskovi a jeho základom normálnej politiky pre ľudí je tu aj prezidentka Zuzana Čaputová. O tom všetkom sa akosi mlčí. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite