V Prahe sa odohrala dráma: vysťahovali sqatterov. Minister Kocáb im našiel ubytovanie. Teda happy end. Ostáva po ňom však v ústach trpká chuť.

Tušila som, že Slovenská pošta je na tom dobre a že si môže dovoliť aj rôzne bonusy a odmeny.

Skupina Yeah Yeah Yeahs vydala na jar tohto roku výborný album It´s Blitz. Preto som sa na ich koncert vo Viedni veľmi tešil...

Posledné dni ponúkajú krátku úvahu nad stavom suverenity v Nemecku. Týka sa Bruselu a moslimov.

Mal by som vlastne cítiť satisfakciu. Naďalej ma však mrzí, že mnohí ľudia na Slovensku sú – v úsilí konať dobro a pomáhať trpiacim v Afrike alebo kdekoľvek vo svete – takí naivní. A hlúpi, s prepáčením.

Pred niekoľkými mesiacmi bol u nás na návšteve priateľ z Liptova, povolaním lesník. Bol akýsi iný ako zvyčajne, mĺkvy až depresívny. Keď sme sa pýtali, čo sa deje, tak len cez zuby precedil: Vy netušíte, čo sa v lesoch deje, ako sa tam rozkráda, nemáte ani predstavu... Viac sa mu na túto tému hovoriť nechcelo. Ale podľa depky, v ktorej sa nachádzal, sme tušili, že to nebude nejaká maličkosť.

Nepravidelný občasník o veciach, ktoré sa dnešným ľuďom javia ako normálne, hoci nie sú celkom normálne. Začíname Jamesom Lovelockom.

Základná myšlienka je jednoduchá. Dohromady sa dajú muzikanti zo slávnych skupín a vznikne - superskupina. Teoreticky to vyzerá výborne: kvality zúčastnených hudobníkov sa sčítajú a výsledkom je super hudba. Lenže teória je jedna vec a prax druhá.

Economist, presnejšie jeho stĺpček Lexington, mal tento mesiac zaujímavý postreh o americkej pracovnej etike, ktorá neplatí pre všetkých, len pre tých dospelých.

Možno som ako žena zaujatá a nevidím celú vec celkom objektívne, ale akosi sa mi zdá, že v spore o tvár našej justície a najmä našich súdov počuť teraz najmä hlas žien. Akoby sa najmä ženy nebáli verejne ozvať proti Štefanovi Harabinovi.