predseda SaS Richard Sulík s prehľadom zvládol stranícke referendum. Súčasne však významná časť strany na kongres neprišla a nespokojní lídri založili platformu, čo býva v našich pomeroch zlá predzvesť. Kto teda v SaS vyhral a kto prehral svoju budúcnosť?
Najskôr dôležité vymedzenie celého sporu: toto nie je boj idealistov a cynikov, ani reformátorov a prospechárov. To by sa SaS krivdilo. Ide o iné delenie. Zjednodušene povedané, Richard Sulík čelí ako predseda strany svojim chybám a súčasne klesajúcim percentám, a Ľubomír Galko s Janou Kiššovou aj preto (hoci nielen) uverili, že nadišiel ich čas.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že Galkova frakcia vidí veci realistickejšie, lebo nevidno spôsob, akým by mohol súčasný predseda SaS vrátiť svoju stranu na lídra opozície. Jeho zahraničnopolitické aj osobnostné limity sú už dlho dobre známe, a keďže je prakticky vylúčené, aby sa ich zbavil, sú a vždy budú limitom aj pre celú stranu.
„Doba dnes praje skôr ľavici než pravici, a vidno to všade, od médií až po expertné debaty.“
Veď prečo iné nové subjekty majú až taký úspech? Navyše, SaS má od svojho vzniku toho istého predsedu, a ak si má zachovať dynamiku, súťaž, raz aj zmena je potrebná. V tomto majú galkovci pravdu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.