V .týždni číslo 21/2009 som napísala článok o Učiteľských novinách. Po pravidelnom čítaní Učiteľských novín som totiž dospela k presvedčeniu, že vydávanie týchto novín je čistý kšeft, v ktorom vôbec nejde o dobré či ešte lepšie školy. Pani šéfredaktorka mi okamžite po vyjdení článku napísala ultimatívny list, v ktorom chcela do 24 hodín vedieť, na koho objednávku som tento článok napísala.

V denníku SME minulý piatok prekvapilo konštatovanie v titulku jedného článku: „Cirkev preverila arcibiskupa Sokola. Verí mu.“

Ako matka školopovinného dieťaťa som fascinovaná tým, ako málo sa naše deti učia a ako často odpadá normálne vyučovanie. Nemyslím tým teraz dva mesiace prázdnin, tie si naše deti zaslúžia a rodičia tie voľné týždne už nejako zvládnu (lebo nie každý rodič je nezamestnaný alebo s dvojmesačnou dovolenkou, a nie každé dieťa môže tráviť prázdniny u starých rodičov).

Nová kniha Chucka Palahniuka sa volá Snuff. Je pornograficky plochá, literárne chudobná a obsahovo prázdna.

„Milý Jiří“, zaskočil nás náš premiér v liste tónom, na aký od neho nie sme zvyknutí.

Presne pred dvadsiatimi rokmi sa v Poľsku ako prvom štáte východnej Európy uskutočnili čiastočne slobodné voľby.

Prednedávnom som na požiadanie svojho kamaráta Vlada Burjana napísal krátky text, v ktorom som sa snažil sformulovať jeden zo svojich extrémnejších názorov na školstvo. Štart novej web-stránky .týždňa je možno vhodnou príležitosťou na zverejnenie tohto názoru. Takže tu je:

Uprostred narodeninovej oslavy mi zvoní telefón. Volá šéf Divadla Alexandra Duchnoviča Marián Marko. Žeby tušil, že oslavujeme a chcel sa pripojiť s gratuláciou?

„Som si takmer istý, že tú spätnú väzbu nespôsobujú naše nástroje, ale nenaladená aparatúra v klube,“ hovorí islandský zvukomaliar Ben Frost zvukárovi Pepovi v Subclube.