Asi všetci, čo sme si v pamäti uložili spravodajský šot Markízy zo 14. decembra 1997 o oslave Černákových narodenín, sme si naň tento týždeň mimovoľne spomenuli. Aj keď časy mediálneho magnáta Ruska i horehronského podnikateľa Černáka sú už preč.

November mám rád. Syn má narodeniny, neskorá jeseň ukáže posledné farby a potom je tu výročie pádu komunizmu.

Občas sa vo mne moje libertariánske ja svári s mojím konzervatívnym ja. Väčšinou si však nažívajú v zhode a teraz, keď sa na nás zo všetkých strán valí vuckárska kampaň, sa sestersky objímajú.

Konečne som si pozrela, ako vyzerá Česko-slovenská superstar.Ale profesionálna úchylka mi nedovolila tešiť sa z výkonu mladých spevákov. Zaujalo ma tam čosi iné.

Nedávno sme na tomto mieste písali o šialenom nápade rakúskych Zelených kriminalizovať odporcov potratov, ktorí dávajú najavo svoj názor verejnými prejavmi. Prešlo pár dní a prišiel ďalší dôkaz,že nápady tohto druhu nemajú v Európe iba nejaké okrajové obskúrne skupiny.

V Bratislave zahrali druhýkrát Massive Attack. Miestami extaticky, miestami zotrvačne.

Keď sme sa s kolegom Andrejom Návojským z Človeka v ohrození pred pár dňami vracali z Afganistanu, všimli sme si pri (neexistujúcej) hranici s Rakúskom v Bergu zabudnutý bilbord – Svetová výstava psov na Slovensku. „Vraciame sa do krajiny, kde sa psy majú lepšie ako ľudia tam,“ vyhrklo z nás spontánne.

Pezinčania nesúhlasia s ukladaním odpadu a žiadajú Inšpekciu životného prostredia aby zakročila.

O zrýchlenom vydávaní diplomov na Trenčianskej univerzite sme sa už dozvedeli pomerne dosť, aj vďaka promptnej kontrole z ministerstva.