v súčasnosti je často diskutovanou problematikou tzv. interrupcia. Časopis .týždeň ju v poslednom čísle veľmi citlivo spracoval tak, že ju zastrešil pod dáždnik ochrany rodiny a detí. V diskusii vo verejnosti – na rozdiel od týždenníka – sa vyskytuje viacero nepochopení resp. mýtov. Ktoré sú najčastejšie?
Prvý mýtus: ide o problém ženy. V zmysle francúzskeho, mužsky chápaného hesla „cherche la famme“ (za všetkým hľadaj ženu), prevláda nesprávny pocit, že ide o problém ženy. Bolestné rozhodnutie ženy často nie je jej rozhodnutím, ale podľahnutím nátlaku manžela, partnera, rodiny, okolia, zlej výchovy a absencie svedomia vo vyváženosti jej práv. Rovnakú, ak nie väčšiu vinu či podiel na katastrofickom rozhodnutí usmrtiť vlastné dieťa majú zväčša nie ženy samotné. Lekár je často iba vykonávateľ usmrtenia, čím nechcem ospravedlňovať jeho resp. podiel zdravotníkov na tomto ireverzibilnom konci ľudského nevinného života.
Druhý mýtus: paradoxne u tých, čo rovnako ako ja, odmietajú jediný či hlavný podiel ženy-matky, zaznieva z úst tzv. ochrancov práva ženy, ktorí argumentujú, že ide o jej telo, resp. jej orgán a má jediná právo sa rozhodnúť. Ad absurdum musíme potom pripustiť, že novorodenec či kojenec je tiež majetok matky či rodičov, a môžu ho usmrtiť, resp. ľubovoľne s ním nakladať. Ide o staroveké otrokárske chápanie vlastníckeho vzťahu k deťom. Navyše z medicínskeho hľadiska počaté dieťa nie je len akýmsi pridaným orgánom, alebo časťou tela, lebo má odlišnú genetickú výbavu, t.j. dedičné vlastnosti od oboch rodičov, nielen od matky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.