Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nekultúrna kultúrnosť

.michal Oláh .názory

Niekto má rád dychovku, iný džez, ďalší sa zas rozplýva nad krásou fúgy či Mahlerovými symfóniami. Jednoducho, každý sme iný a to je dobre.

Michal Oláh

o tom je kultúra, aby nás vo svojej rôznorodosti inšpirovala, podnecovala a reflektovala našu skúsenosť. Hovorím to aj preto, aby som nebol obvinený z jednostranného odporu k folklóru, pretože to nie je pravda. Len mi je ľúto, ako ho, tak ako to bývalo v časoch vrcholiaceho socializmu, náš premiér opäť veselo devastuje. 

Keď už raz bude súkromnou osobou a bude mať za sebou aj vyúčtovanie svojho pôsobenia pred ľuďmi, nech si chodí a tancuje v krojoch, koľko len chce, krája chlieb so soľou i pripíja domácim páleným, čo koho do toho.

V súčasnosti sú to však kultúrne úderky, z ktorých asi málokto mal nejaký umelecký zážitok. Pritom folklóru, nie politického, ale autentického, máme naozaj dosť. A krásneho, ktorý sa môže prezentovať po celom svete.

„O tom je kultúra, aby nás vo svojej rôznorodosti čím viac inšpirovala, podnecovala a reflektovala našu skúsenosť.

Ale tak je to v celej našej kultúre. Pokiaľ neslúži propagande, tak o ňu nie je priveľký záujem, ba pozerá sa na ňu z pozície moci až paranoidne podozrievavo. Za všetko jeden príklad: Bratislavské SND prežilo nedávno krásne obdobie. Pred viacerými rokmi sa tu stretli neuveriteľne schopní, pracovití a kultúrni ľudia a vytvorili synergický efekt. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite