napriek tomu som sa vždy snažil niečo zmysluplné, niečo, čo by čitateľom a divákom prinieslo lepší pohľad na veci verejné, v nich nájsť, a tak som sa zvyčajne pýtal. Niekedy hlúpo a naivne, niekedy nie.
Na kongres strany SaS, na ktorom sa malo rozhodovať nielen o budúcnosti jej popredných členov, ktorí sa dostali do zničujúcej konfrontácie s Richardom Sulíkom, ale aj o tom, či strana vôbec prežije a dostane sa do parlamentu, som necestoval ani rád, ani s očakávaním, že sa dozviem niečo podstatné o koreňoch tohto sporu. Bolo totiž jasné, ako sa to skončí, a tak som bol presvedčený, že nikomu z prítomných nepoložím žiadnu otázku.
„Ako volič jeho strany som bol sklamaný a smutný z toho, čo sa stalo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.