keď na jar Zuzana Čaputová ako kandidátka PS/Spolu presvedčivo zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb, bol to pre lídrov oboch strán pochopiteľný dôvod na radosť. Potvrdili si, že aj bez Andreja Kisku, okolo ktorého malo byť toto zoskupenie pôvodne vystavané, sú schopní širšej rezonancie a hlavne významného úspechu. Lenže radosť bola až taká, že vo volebnej centrále víťazky volieb vystúpili na pódium, akoby vyhrali oni, čím tú slávnu noc trochu pokazili. Zámer bol jasný – presmerovať pozornosť z úspechu Zuzany Čaputovej na seba a svoje percentá. Bolo to neprimerané a bolo to trápne. Na druhý deň to z reakcií ľudí pochopili, ospravedlnili sa a všetko mohlo byť zabudnuté.
Lenže zabúda sa ťažko, ak sa veci opakujú.
Bolo to v deň, keď PS a Spolu ohlasovali dohodu o koalícii oboch strán. Samo osebe rozumný krok, ktorý priniesol ovocie už v prvých spoločných, teda európskych voľbách. Lenže lídri PS a Spolu sa opäť neudržali, keď na tlačovku o vzniku ich koalície verejne prizvali Andreja Kisku, hoci všetci dobre vedeli, že Kiska z podstaty veci nemôže prísť, keďže o dva dni oznamuje zakladanie strany Za ľudí.
„Beblavého krok bol v prospech seba či svojej strany, a nie lepšej vlády.“
Zámer bol jasný – ukázať verejnosti, že PS/Spolu je za spoluprácu, a Andrej Kiska nie, a tým loviť jeho možné percentá. Bolo to znovu neférové voči najbližšiemu spojencovi a znovu to kazilo atmosféru. A tentoraz sa už lídri PS/Spolu neospravedlnili, čím naznačili, že sa po istom váhaní rozhodli pre Machiavelliho koňa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.