Ale to, čo sa postupne dozvedáme o stave celého súdnictva, je natoľko alarmujúce, že nastal čas na radikálny rez.
mnohí sú dnes prekvapení z Threemy. Naozaj sa u nás dá kúpiť rozsudok? Naozaj mnohí sudcovia beztrestne slúžia mafii? Naozaj. Ale nestalo sa to dnes, včera ani predvčerom. To, čo sa dnes derie na svetlo, bolo realitou roky a desaťročia, lenže keď to niekto vyslovil, dostal sa na okraj. A tak namiesto liečivých činov prišlo vylepšovanie zákonov, transparentnejšie predpisy a snaha o výchovu. Dnes vidno, ako veľmi to bolo naivné.
Keď sa pred takmer dvadsiatimi rokmi slušní sudcovia vzchopili a v Združení sudcov Slovenska prevzali iniciatívu, zdalo sa, že sa niečo mení. Navyše, sudcovský stav vtedy dostal nezávislosť od politickej moci, a mohol sa tak zreformovať a očistiť sám. Lenže výsledkom nebolo očistenie, ale vytlačenie slušných sudcov do defenzívy, nástup sudcovského podpriemeru a jeho zabetónovanie na desaťročia.
„Stav súdnictva na Slovensku nie je náhodný. Je to náš presný obraz a je to aj zrkadlo.“
Prečo sa to vtedy stalo? Pretože sudcovský stav ako celok žiadne očistenie nikdy nechcel, naopak, svoju novonadobudnutú nezávislosť pochopil ako šancu posilniť svoje možnosti a zneužívať svoje nenahraditeľné postavenie. Pamätám si, ako mi vtedy jeden skvelý sudca po druhom vraveli, že prehrali, pretože sa ukázalo, že ich je zúfalá menšina. Z 1 400 sudcov je menej ako sto ľudsky aj odborne kvalitných, vraveli mi vtedy tí osvietenejší, z ktorých viacerí napokon rezignovali a odišli za iným šťastím.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.