Opičky, gorily a naše milé ZOO
„Nechajte mojich voličov na pokoji. Sú to moji voliči, vy si robte svoju prácu,“ rozohnil sa poslanec Fico voči novinárom po otázkach o spise Gorila. A hoci to vyznelo ako slávna latinská fráza, ktorá odkazuje na údajne posledné slová gréckeho matematika Archimeda, keď v piesku chránil svoje kruhy pred akýmsi rímskym vojakom, predsa len si Fico v tej chvíli nekreslil do prachu zeme nijaké kruhy, ale unikal tým, že útočil na iných. Ako inak, najmä na novinárov.
Iste, do jeho voličov by nás nemuselo byť nič, no keďže sú súčasťou problému, do ktorého sa dostala táto krajina, tak nám do nich predsa len čosi je. Lebo to, za čo nie raz (ešte v nevedomosti), ale opakovane (a už vedome) hlasovali vo voľbách, sa podobá orwellovskej novele, v ktorej namiesto prasiat vystupuje zástup primátov.
Dej takého románu: voliči prídu do zoo a povedia si, že tie zvieratká sú také utešené, že by sa im dalo zveriť riadenie vecí verejných. Zvieratká to – vďačne – prijmú. A tak ďalej a podobne.
Ľudová strana – Naša Vlasť
„Zabudnime na to, čo nás rozdeľuje a myslime v tejto chvíli na to, čo máme spoločné. ĽS NS je pripravená na spoluprácu, ktorú vám, ako predseda strany, týmto verejne ponúkam,“ odkázal Marian Kotleba predsedovi novovzniknutej strany Vlasť Štefanovi Harabinovi.
„Kotleba je ako národný zjednotiteľ babrák a dejiny poznajú veľa babrákov, ktorí dostali do rúk moc.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.