Posledné dni ponúkajú krátku úvahu nad stavom suverenity v Nemecku. Týka sa Bruselu a moslimov.

Mal by som vlastne cítiť satisfakciu. Naďalej ma však mrzí, že mnohí ľudia na Slovensku sú – v úsilí konať dobro a pomáhať trpiacim v Afrike alebo kdekoľvek vo svete – takí naivní. A hlúpi, s prepáčením.

Pred niekoľkými mesiacmi bol u nás na návšteve priateľ z Liptova, povolaním lesník. Bol akýsi iný ako zvyčajne, mĺkvy až depresívny. Keď sme sa pýtali, čo sa deje, tak len cez zuby precedil: Vy netušíte, čo sa v lesoch deje, ako sa tam rozkráda, nemáte ani predstavu... Viac sa mu na túto tému hovoriť nechcelo. Ale podľa depky, v ktorej sa nachádzal, sme tušili, že to nebude nejaká maličkosť.

Nepravidelný občasník o veciach, ktoré sa dnešným ľuďom javia ako normálne, hoci nie sú celkom normálne. Začíname Jamesom Lovelockom.

Základná myšlienka je jednoduchá. Dohromady sa dajú muzikanti zo slávnych skupín a vznikne - superskupina. Teoreticky to vyzerá výborne: kvality zúčastnených hudobníkov sa sčítajú a výsledkom je super hudba. Lenže teória je jedna vec a prax druhá.

Economist, presnejšie jeho stĺpček Lexington, mal tento mesiac zaujímavý postreh o americkej pracovnej etike, ktorá neplatí pre všetkých, len pre tých dospelých.

Možno som ako žena zaujatá a nevidím celú vec celkom objektívne, ale akosi sa mi zdá, že v spore o tvár našej justície a najmä našich súdov počuť teraz najmä hlas žien. Akoby sa najmä ženy nebáli verejne ozvať proti Štefanovi Harabinovi.

Uverejňujeme reakciu Marcely Ondekovej na recenziu Rada Baťa Bono, ruky preč od Afriky (uverejnenú v Trende 30. apríla) a na článok Martina Hanusa Prečo Západ zabíja Afriku (uverejnený v tejto rubrike 15. júna).

Kaviareň Next Apache sa v súťaži o najlepšiu bratislavskú kaviareň roku 2009 umiestnila na 14. mieste. A pritom je to kaviareň, ktorú máme zo všetkých najradšej.