a potom sa to vždy po nejakom prerozdelení majetku zvykne na výročie oslavovať. Rozdávajú sa vyznamenania, rády a medaily, každý udeľuje podľa svojho naturelu. To celkom zvládame, veď nás to veľa nestojí. Sme však v situácii, keď aktuálne 30. výročie pádu komunistickej totality máme dosť silno prekryté rozpakmi nad tým, ako sme ten čas využili. Dozreli sme?
Podľa jedného výskumu vraj skoro 40 % občanov banuje za socializmom. Dá sa to odbiť trochu škodoradostným odporúčaním pre mladšiu časť respondentov sociologického prieskumu, teda pod 40 rokov, nech si to idú najprv reálne odskúšať na pracovné pobyty napr. na Kubu, do Venezuely či Severnej Kórey a tým starším môžeme odporúčať návštevu reminiscenčného terapeuta?
Stačí nám poznanie, že keď nás boľševici učili demokracii a trhovému mechanizmu, tak to nemohlo a nemôže v žiadnom prípade fungovať, ľudovo povedané ústami pani Kolníkovej z radošíncov, je to contradictio in adjecto? Čo od nás táto dynamická a veľmi vypätá doba žiada? Mám pochybnosti, že nejaké veľké oslavy. Možno je to viac požiadavka na opätovné (alebo skôr ozajstné, nekamuflované) založenie vlastného štátu.
Laická verejnosť môže a musí naďalej vyvíjať potrebný tlak na všetkých, ktorí sa živia riešením problémov spoločnosti z verejných prostriedkov. To bude jej hlavná úloha aj pri nastávajúcich spomienkach na November.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.