Fedor Gál: Som jeden z mnohých svedkov

keď odo mňa chceli anotáciu, dodal som ešte dve slová: ploty a dialóg. A keď som začal premýšľať o obsahu svojej prednášky, doplnil som tretie – nelipnutie.

Dlhé roky som cítil pripútanosť k najbližšej rodine (mame, bratovi, otcovmu bratovi, otca som nemal, zastrelili ho na pochode smrti zo Sachsenhausenu), ku konkrétnemu miestu (žil som v Bratislave, kde predtým stávalo židovské a rómske geto), k miestnej komunite, z ktorej sa grupovala partia najbližších kamarátov (s Martinom Bútorom ma spája spoločný  príbeh dodnes). 

Postupne sa navôkol začali vztyčovať ploty – materiálne (pôvodná lokalita zmizla v nenávratne a s ňou aj komunita jej obyvateľov a životných štýlov), etnické (bol som Žid medzi Cigáňmi, gójmi a gadžami), statusové (čašníci, zeleninári, pumpári, komunisti na tom boli lepšie), ploty vztyčované vierami (ideologickými i náboženskými)… a neskôr aj subkultúrami (záujmami). 

Bol to život v „papiňáku“, čo si uvedomovali len niektorí. Odstredivá sila explózie (najskôr len epizodické vypustenie pretlaku v 60. rokoch, a potom naplno v novembri 1989 a po ňom) odrazu odhalila svet nových pút a plotov. Resuscitácia nacionalizmu („Pôda a krv“, „Nič než národ“, „Na Slovensku po slovensky“, „Za Boha a za národ“) a globalizácie (vrátane zrážky a spolužitia kultúr). Vstúpili sme do „nového sveta“ nevybavení základnými návykmi, znalosťami a skúsenosťami. Niektorí reagovali návratom ku kmeňovým inštinktom (obnovovanie prapôvodných pút) a iní vykročili do sveta „bez hraníc“. 

V tejto pomyselnej vojnovej zóne sa odohráva aj dnešný konflikt vnútri nášho civilizačného okruhu. V nepríliš presnej skratke ide o konflikt vyznávajúcich primárne svoje občianstvo a „národovcov“ (pokiaľ možno bielych a heterosexuálnych). Pod povrchom tohto zápasu ide, ako obyčajne, príliš často o profity a moc. Metaforicky ten zápas spočíva v preťahovaní tých, ktorí stavajú národovecké, náboženské alebo ideologické ploty, a tých, ktorí ich búrajú vo viere v univerzálnu ľudskosť. O stavaní plotov vieme svoje z moderných dejín (nacisti, komunisti a všeobecne nacionalisti boli v tomto remesle majstrami). Búranie plotov dá zabrať viac a je tiež v praxi menej efektívne. Nehovoriac o tom, že pod tlakom a pod hrozbou násilia, čo je doména stavačov plotov, majú ľudia sklon podvoliť sa.