Strach z volieb, spájanie opozície a fakty

1. Je naozaj dôležité, aby neprepadli hlasy menších opozičných strán. Skúsenosť z roku 1992, keď prepadlo viac ako desať percent demokratických hlasov, čo viedlo k ešte väčšej dominancii Mečiara, je varovná.
2. Na to, aby hlasy pre menšie strany neprepadli, je dôležité zvoliť taký postup a také predvolebné koalície, ktoré neznížia celkový počet hlasov pre opozíciu. Tu máme dve historické skúsenosti – ľavicová koalícia Spoločná voľba aj reformná koalícia SDK mali menej percent, než bol súčet strán, ktoré tieto koalície vytvorili. Z toho ešte nevyplýva, že každé spojenie viacerých strán bude mať podobný efekt, ale vyplýva z toho potreba veľkej opatrnosti pri návrhoch, kto s kým by sa mal v týchto voľbách spojiť.
3. Od roku 1992 až dodnes mali v parlamentných voľbách najviac hlasov vždy len HZDS a Smer. Ale HZDS a Smeru to trikrát nezaistilo vládu. V rokoch 1998 aj 2002 „vyhralo“ voľby HZDS, no väčšinu aj vládu zostavila reformná pravica. V roku 2010 „vyhral“ Smer, no väčšinu aj vládu zostavila koalícia okolo Ivety Radičovej. Z toho vyplýva, že je síce fajn vyhrať voľby, ale cesta k väčšine a vláde – čo je rozhodujúce pre spravovanie krajiny – vedie cez súčet percent viacerých strán, ktoré sa dostanú do parlamentu. Dnešná snaha spojiť na jednu kandidátku takú opozičnú zostavu, ktorá predbehne Smer, je preto opticky lákavá, ak však toto spojenie spôsobí menej percent pre opozíciu ako celok, potom to bude fatálne zlyhanie a nezodpovednosť, ktorá môže spôsobiť stratu práve tých percent, ktoré rozhodnú o osude Smeru vo vláde.