rokovanie opozičných strán o postupe do volieb bolo rozumné. Zvážiť všetky alternatívy a potom vybrať najlepšiu možnú, a nie najlepšiu pre jednu či druhú stranu, je primárna zodpovednosť skutočných lídrov. A presne to sa udialo – najlepšia možná sa ukázala cesta troch samostatných kandidatúr Za ľudí, PS/Spolu aj SaS.
Každý z nich má svoje dôvody, prečo chcel to a nechcel ono. Zvážili, poradili sa, rozhodli. Do volieb sa ide samostatne, chceme v súčte čo najviac percent, a urobíme všetko preto, aby sme unesené Slovensko vrátili všetkým ľuďom. Lenže takto sa to neskončilo.
Prišli bombastické titulky väčšiny médií o krachu či stroskotaní rokovaní, akoby najlepšie možné riešenie bolo katastrofou. Prišli tiež reči politikov SaS, PS/Spolu a dokonca aj OľaNO a KDH, ktorí rozhodli o vine Andreja Kisku, a prišiel už aj povzdych, načo vlastne Kiskova strana vznikla. Čítam o mocenskom egu, o úzkom straníckom záujme, o premiérskej ambícii. To naozaj?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.