Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie ženská revolúcia, ale prirodzený stav

.martin Vančo .názory

Rekordný počet žien na kandidátkach či vláda žien vo Fínsku, to nie je žiadna anomália, ale postupné búranie bariér, ktoré si zaslúži našu pochvalu.

Martin Vančo

kolega Šimon Jeseňák si myslí, že je zbytočné podporovať ženy v politike. Jeho základným argumentom je, že nezáleží na pohlaví, rase či sexuálnej orientácii, ale na jeho či jej odborných kvalitách. 

Tento predpoklad by možno platil v ideálnom svete, v ktorom majú všetci rovnakú štartovaciu pozíciu a rovnaké príležitosti. My však v ideálnom svete nežijeme. Žijeme v predpojatom svete plnom rodových, rasových a sexuálnych predsudkov, ktoré vo výsledku niektorých šťastnejších zvýhodňujú a iných menej šťastných znevýhodňujú. Je ľahké kázať o falošnom či „nebezpečnom“ rovnostárstve z pozície zvýhodňovaného. 

Ak by sme mali túto klasickú chybnú argumentáciu dotiahnuť do absurdnej úplnosti, museli by sme tvrdiť aj to, že ženy nemajú odborné predpoklady na výkon politickej funkcie. Že súčasných dvadsať percent žien v našom parlamente je reálnym odrazom ich biologických dispozícií. A 46 percent žien vo fínskom parlamente je potom umelým zásahom rovnostárskej spoločnosti, kvôli čomu sú diskriminovaní všetci tí odborne zdatní bieli muži. Chudáci. 

Nie, 20 percent žien v slovenskom parlamente je odrazom patriarchálneho vnímania politiky. Toho, že pre väčšinu z nás je politika stále prevažne „mužská záležitosť“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite