musel som odstaviť auto na krajnicu a dlho stáť, než som sa odvážil vrátiť na cestu.
Lenže moje chvíľkové zdesenie sa celkom určite nedalo ani porovnať s hrôzou a zúfalstvom rodičov týchto dvoch krásnych, talentovaných a do seba zaľúbených ľudí, keď ich museli prísť identifikovať. Ich bezduché telá ležali na podlahe v kalužiach krvi a im muselo byť definitívne jasné, že ich už nikdy nebudú môcť objať. Ten žiaľ musel byť nepredstaviteľný.
A potom si pamätám, ako si predseda vlády, minister vnútra a policajný prezident nechutným spôsobom zachraňovali kožu. Ani čierne kravaty nedokázali zakryť ich predstieraný smútok. Faloš a strach z toho, čo s nimi bude sálali z každého póru ich navoňavkovaných tiel.
„Dnes vrahovia Janka Kuciaka a Martinky Kušnírovej stoja pred súdom. Do ich bezduchých tvárí sa po prvýkrát pozreli aj rodičia zavraždených.“
Milión na stole len potvrdzoval, že peniaze a zachovanie moci je to podstatné, čo ich zaujíma, čomu rozumejú. Nie vypátranie páchateľov tejto dvojnásobnej vraždy, ale ich vlastná budúcnosť bola najvyšším záujmom týchto bezcharakterných ľudí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.