koncom roka si vždy ľahšie uvedomíme dejinné súvislosti. Dlhšie obdobia spoločenskej nehybnosti niekedy vystriedajú dni ako tie, ktoré práve prežívame. Hoci to tak nevnímame, práve si píšeme vlastné dejiny. Vo všetkých rozmeroch. Pretvárame históriu našej krajiny a v konečnom dôsledku dnes formujeme aj svoje osobné dejiny. Bez pátosu, stavania si pomníkov a nárokov na vyznamenania, pocty a zásluhy, pretože toto volanie doby je trochu iné.
Jednou z najťažších úloh, ktorá pred nami stojí, je vysporiadanie sa s dedičstvom komunizmu, ktorý v našom regióne našiel na dlhé obdobie veľmi úrodnú zem. Prečo je to také ťažké, pomalé a prečo sa vlastne len od malej, aj keď dôležitej zmeny v ústave o zrušení vedúcej úlohy jednej štátostrany, tridsať rokov nič podstatného v tomto smere neurobilo? Ako je možné, že takýto odsúdeniahodný zločinecký systém v ideologickej aj praktickej oblasti sme jednoznačne neodvrhli?
Štatistiky vravia, že ešte v r. 1989 bolo v ČSSR asi 1,7 milióna členov komunistickej strany, to bolo asi 11 % obyvateľstva. Toto je však len jedna strana mince, ktorá je síce hrozivá, ale nemusí o svojom vplyve na našu súčasnosť úplne pravdivo vypovedať, pretože pre isté množstvo z tých ľudí bol 89. rok vyslobodením z týchto štruktúr.
gottwaldovská reťaz
Keď si uvedomíme priame zločiny komunistickej ideológie, vraždy, mučenia, väznenia, mnohokrát nezmyselné ničenie životov a celých rodín nielen v neustálom vnútrostraníckom boji, ale s dopadom na celú štruktúru spoločnosti, na jej myslenie, nastolenie teroru a strachu, zničenie zodpovednosti k majetku, k práci, na deformáciu celej ekonomiky, priemyslu, pôdohospodárstva, ekológie a vlastne všetkých odvetví, začíname mať už trochu obraz o stave ukradnutej krajiny, ktorú nám táto ideológia zanechala.
Všetko to bolo podložené vymývaním mozgov. Nielen v rámci ich vnútorných školení, VUMLov, kde sa komunisti učili triednemu pohľadu; ako si poradiť s nepriateľom, ktorým sa mohol veľmi ľahko stať každý, ako ovládnuť mocenské štruktúry, médiá, políciu a armádu, milície a tajných, ako pretaviť národné cítenie do nacionalizmu, votrieť sa do cirkví, ako robiť diverznú činnosť, ako prejsť v prípade ohrozenia do ilegality a odtiaľ škodiť ďalej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.