niekedy na jar minulého roku som pri stretnutí s mladými ľuďmi, ktorí sa pohybujú v prostredí viacerých opozičných politických strán, zostal trochu zaskočený. Presviedčali ma, že pre politický úspech je možné trochu preháňať, trochu klamať a trochu ubližovať konkurencii. Bavili sme sa o konkrétnom prípade lži, ktorý sa mne zdal úplne „cez čiaru“, a im celkom v pohode.
Nedávno som sa zasa od rozumného konzervatívneho komentátora Postoja Fera Múčku dočítal, že stranícka politika je prirodzene zákerná. Spomenul som si na ducha Novembra, na vtedy nové slová verejnosť, služba a dialóg, a na odhodlanie vrátiť do verejného priestoru pravdu namiesto komunistami pestovanej lži. Naozaj je po 30 rokoch stranícka politika PRIRODZENE zákerná? A naozaj sme sa s tým zmierili až do tej miery, že to už iba konštatujeme?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.