Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Amerika, zabitý generál a my

.štefan Hríb .názory .editorial

Diskusia, ktorú vyvolala likvidácia iránskeho teroristu Sulejmáního, je užitočná.

Štefan Hríb

ukazuje, kto je Trump, ale ukazuje aj limity nášho poznania, uvažovania a ochoty niesť zodpovednosť.

zabitie človeka, ani toho najvinnejšieho, nemožno nikdy ľahko schvaľovať a už vôbec nie oslavovať. Keď ide o ľudský život, ide o všetko. Ale súčasne platí, že niekedy, najmä vo vojnách, sa strate životov nedá vyhnúť, ak nemáme svet odovzdať nepriateľom slobody.

Ktorý prípad je generál Sulejmání?

Najskôr je dôležité uvedomiť si, že na rozdiel od Bieleho domu o ňom vieme príliš málo – až do jeho zabitia vlastne takmer nič. Nevieme, čo všetko mal na svedomí, nevieme, čomu všetkému v teroristických operáciách velil, ani čo všetko ešte plánoval. 

Spomeňme si na Bin Ládina – prečo jeho zabitie americkými špeciálnymi jednotkami na území suverénneho Pakistanu nevyvolalo rovnaké diskusie ako teraz? Preto, lebo jeho aktivity a zločiny boli široko známe. 

„Je dôležité tiež pochopiť, ako sa za posledné desaťročia zmenil obsah pojmu vojna.“

Ak teda bol Sulejmání podobný, len o tom tu v strednej Európe zatiaľ netušíme, potom dnešná hystéria našich politikov hovorí viac o nás, než o rozumnosti zásahu. O tom rozhodujú fakty, nie predvolebné kalkuly (o faktoch k zásahu hovoríme v rozhovore s Tomášom Klvaňom).

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite