je to mimoriadne dôležitá udalosť, ktorá neovplyvní len životy Britov, ale rovnako, a v čomsi aj viac, život každého z nás.
Na brexit sa možno pozerať dvojako. Rozšírenejší je názor, že okrem problémov spojených s globalizáciou ide najmä o dôsledok populizmu ľudí, ako sú Johnson či Farage, ktorí falošnými argumentmi a často aj lžou presvedčili svoju verejnosť, že Británii odchod z EÚ prospeje. Zmysel tohto názoru netreba širšie odôvodňovať, britskí populisti mali v kampani pred referendom naozaj hody. Nie je to však celá pravda, dokonca jej väčšia časť sídli v inom, menej rozšírenom pohľade na dôvody brexitu.
Ten pohľad hovorí, že väčšiu váhu, než globalizácia a populizmus, mala pri rozhodnutí britskej verejnosti priamo povaha európskej politiky. Briti sú dospelý politický národ, ktorý nikoho nemusí slovne presviedčať o oddanosti demokracii, pretože to dokazujú svojou históriou a činmi. A práve oni, dediči slávnej tradície slobody, sa necítili v EÚ slobodne. Prečo je to tak? Naozaj preto, že nerozumejú dnešnému svetu, sú provinční a sebeckí? Je to málo pravdepodobné.
Skôr bude pravdivé tvrdenie, že európsky projekt neustálej integrácie (s fintami, ako boli opakovania referend, ktoré k nej majú viesť), sa napokon Britom prejedol. Z nášho periférneho hľadiska sa môže zdať, že byť v EÚ je lepšie, než akákoľvek strata rozhodovacej právomoci. A zoči-voči ruskej anexii Krymu je to pochopiteľné. Ale Briti nie sú periféria, oni sú v centre euroatlanickej civilizácie, takže ich spôsob uvažovania je celkom iný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.