umenie odísť
Odchádzať so cťou je veľké umenie. Pre mnohých politikov by mohli byť žiarivým príkladom športovci, ktorí vo veľkej väčšine prípadov odhadnú, že ich cesta na vrchol sa nezadržateľne končí a že nastal čas vrátiť sa do normálneho života.
Mnoho politikov sa však so svojím koncom vyrovnáva oveľa ťažšie a niektorí to nedokážu vôbec. Žiarivým príkladom z minulosti je tzv. „zakladateľ štátu“ Vladimír Mečiar. Jeho rozlúčkové vyspevovanie v televízii sa stalo smiešnym hitom. To jeho „idem od vás, neublížil som žiadnemu z vás“, bolo úbohé, nepravdivé a mimoriadne trápne. „LenOn“, takú mal Vladimír Mečiar prezývku, sa však vôbec nechystal odísť a v slovenskej politike „úspešne“ strašil ešte niekoľko rokov.
To taký Andrej Danko sa rozhodol odísť tiež netradične. Na ostatnej schôdzi Národnej rady SR bol zjavne indisponovaný. Jeho správanie mal na svedomí skôr alkohol ako nejaký druh virózy. Dourážal prezidentku, poslancov, a nakoniec sa posťažoval, že jeho dobrotu si mnohí z pánov sediacich v poslaneckých laviciach si mýlia s „hlúpotou“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.