pohľad na čísla z prieskumov (akokoľvek sa tu práve z nich šíri iracionálny strach), ale aj na výsledok posledných župných, komunálnych, európskych a hneď dvojo prezidentských volieb je jasný – éra Smeru a jeho satelitov sa končí. Z toho hľadiska sa potvrdzuje opakovaná skúsenosť, že slovenská spoločnosť je schopná mocenským cynikom tolerovať takmer všetko, no keď sa prekročí istá hranica, Mečiar, Slota, Ľupták a z druhej strany Dzurinda či Rusko nadobro skončia. A keďže teraz bola hranica Kočnerom, vraždou a mafiánskym spravovaním štátu znovu prekročená, skončí aj šéf Smeru.
Oveľa väčšou výzvou, a v skutočnosti jedinou dôležitou, je Slovensko po Ficovi. Bude nová vládna zostava schopná uskutočniť aspoň jednu či dve systémové reformy a bude súčasne ochotná vzdať sa predstavy štátu ako svojej koristi, čo je pokušenie každých víťazných volieb?
Doteraz sa oboje podarilo len prvej ponovembrovej vláde VPN, KDH, DS a MNI. Aj preto, že krátko po Novembri ešte v politike panoval étos služby, a nie vlastného nelegálneho prospechu. Môže sa to druhýkrát podariť práve teraz?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.