Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto sa nedá voliť

.štefan Hríb .názory .editorial

Ak má byť unesené Slovensko vrátené do rúk občanov, je samozrejmé, že nemožno dať hlas Smeru, SNS, Mostu a Dobrej voľbe. Ale také jednoduché to nie je.

Štefan Hríb

ak má byť Slovensko naozaj ozdravené, potom nemožno voliť vládne strany, ktoré sú jeho únoscami, ani Harabina a Kotlebu, ktorí reprezentujú to najhoršie v našich dejinách. Ale ani to nestačí.

Po nevyhnutnom páde dnešnej vlády bude potrebná hlboká rekonštrukcia štátu, jeho inštitúcií a ich vzťahu k ľuďom. Ak sa to má podariť, bude to bolestivé a niekdy aj málo populárne. 

Predstavme si len rušenie niektorých nemocníc, vysokých škôl, úradov alebo zodpovedný prístup k dôchodkom. Na to všetko bude budúca koalícia potrebovať nepopulistickú odvahu a – dôveru ľudí. A práve pre tieto dve podmienky nemožno voliť ani Kollárov projekt Sme rodina, ani Matovičovu firmu OľaNO.

„V populizme ide OĽaNO ešte ďalej než Boris Kollár.“

Sme rodina nie je ani extrém, ani únosca štátu. Má názor, má program, a vo viacerých ohľadoch by bol Boris Kollár spoľahlivejším partnerom než Matovič. Lenže je to súčasne strana, ktorá dlhodobo stavila na populizmus (dôchodky, utečenci, Le Pen, nie som ako oni), je v elementárnom rozpore s vlastným názvom, pre minulosť svojho šéfa je zraniteľná (a diskvalifikovaná pre post ministra vnútra) a keďže si navyše za šéfa svojej kampane zvolila Martina Borguľu, dlhoročného bratislavského šíbra Smeru, sama vyslala zničujúci signál o svojej povahe. Pre toto všetko nie je hlas pre Sme rodina práve rozumným hlasom pre ozdravenie Slovenska.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite