možno sa ma niekto spýta, prečo píšem o niečom, čomu nerozumiem. Odpoveď je jednoduchá. Je pravda, nerozumiem. Často sa však stretávam s beznádejou chorých ľudí, ktorí stratili vieru v náš zdravotnícky systém a pomoc nehľadajú prostredníctvom inštitúcií na to určených.
Stalo sa to mne osobne a pred pár dňami aj môjmu priateľovi, ktorému diagnostikovali rakovinu a on mi popisoval, ako sa mu podarilo vybaviť tých najlepších lekárov. Tak preto som sa rozhodol napísať nasledujúce slová.
Keď počúvam, ktoré ministerstvá by opozičné strany chceli mať pod kontrolou, ministerstvo zdravotníctva som nepočul ani raz. Je to také nechcené dieťa. Všetci vedia, že tu je a nikto ho vlastne nechce.
Väčšina politikov síce jednohlasne tvrdí, že zdravotníctvo potrebuje podstatné zmeny, ale po preštudovaní niektorých volebných programov mi vôbec nie je jasné, aké zmeny by to mali byť. A zdá sa, že to jasné nie je ani budúcim reformátorom a záchrancom. Možno sa mýlim, ale neprečítal som si žiadnu koncepciu, ktorá by ma oslovila a presvedčila.
Samozrejme, som laik a do mnohých zákutí zdravotníctva nevidím a nedokážem identifikovať jeho najväčšie problémy a naordinovať liečbu. Jedno však viem s úplnou istotou. Slovenské zdravotníctvo stratilo vieru verejnosti v to, že dokáže efektívne fungovať a že má schopnosť pomôcť, keď je to potrebné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.