Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koho budem voliť. O angažovanej žurnalistike

.martin Vančo .názory

Voliči nepotrebujú odporúčanie, koho voliť. Potrebujú objektívne analýzy, reportáže a komentáre, na základe ktorých si sformujú vlastný názor.

Martin Vančo

stĺpčekár britského denníka Guardian Nathan Robinson napísal, že neexistuje nič také, ako neutrálny novinár. Každý má totiž vlastné morálne hodnoty a svetonázor, ktoré ovplyvňujú jeho interpretácie faktov. Najčestnejšie voči čitateľovi je preto priznať ich dopredu. 

Niekoľko príkladov zo sveta. Guardian sa otvorene hlási k ľavicovému liberalizmu. New York Times či Economist k centrizmu, Fox News zase ku konzervativizmu.

Takýto ideologický bias sa neprejavuje len v interpretácii faktov, ale napríklad aj vo výbere správ a tém, ktoré médium pokrýva. Napríklad Guardian preto píše viac o sociálnych rozdieloch alebo klimatickej zmene.

Ak čitateľ vie, že číta pravicové médium, rozumie aj tomu, prečo jeho komentátor kritizuje progresívne zdaňovanie. Ak číta liberálne médium, neprekvapí ho obhajoba práv LGBT komunity alebo Istanbulského dohovoru.

Miera takéhoto priznania vlastného svetonázoru je v médiách rôzna. Niekde je to otvorený coming out, inde to skôr implicitne vycíti publikum. Bez ohľadu na mieru je však práve toto podľa Robinsona cesta, ako si udržať dôveru čitateľa v dobe, keď ľudia tradičným médiám veria čoraz menej a vyhľadávajú iné zdroje informácií.

Lenže aj priznanie si vlastných ideologických preferencií má svoju hranicu. Tú by som ako novinár prekročil, keby som sa verejne prihlásil k voľbe akékoľvek strany. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite