realita je neúprosná a snažiť sa klamať o svojej vlastnej politickej orientácii a identite svojim voličom zvyčajne nedopadá dobre. Teda minimálne dobre pre vlastnú stranu či koalíciu.
Progresívne Slovensko sa rozhodlo, že sa napriek svojej nepopierateľnej ľavicovosti bude tváriť ako centristické hnutie. Urobilo tak napriek tomu, že otec zakladateľ, bývalý člen a predseda mladých socanov, teda pardon: Mladej demokratickej ľavice a neskôr i člen Sociálnodemokratickej Alternatívy (SDA) pod vedením Milana Ftáčnika, Ivan Štefunko, je ľavičiar.
Prvý predseda Progresívneho Slovenska Štefunko v rozhovore pre Sme ešte v roku 2006 povedal, že „ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu.“ DNA strany Progresívne Slovensko je jasná a nie je na tom absolútne nič zlé či odsúdeniahodné. Ľavica je legitímne, i keď pre mnohých chybné videnie sveta.
Moderní progresivisti a socialisti majú mnoho spoločných tém, no nazývať sa old school socanom už nie je sexi a trendy. Tento fakt si veľmi dobre uvedomovali aj zakladatelia Progresívneho Slovenska. I preto sa hnutie nevolá Strana demokratickej ľavice vol II. Hnutie zvolilo pre menej zasvätených ambivalentnejší názov, ktorý mohol mať pre časť voličov pozitívnejšiu konotáciu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.