zápas je prirodzený
Boli sme na Hrade Červený Kameň v Malých Karpatoch. Fúkalo tam tak, že som dcérku držal za ruku a ona za mnou viala ako šarkan. Nebyť manželky, odletíme kamsi nad les. Schovali sme sa za hradné múry a vnímali dejiny a to, čo tu zostalo po ľuďoch pred nami.
Nehovorím, že to boli naši predkovia. Je dosť možné, že naši predkovia tých, ktorí stavali tento hrad, nenávideli. V tom lepšom prípade k nim obdivne vzhliadali. Z toho, čo slúžilo šľachte, je dnes múzeum. Po chodbách šľachticov sa presúša plebs. Počúvame historky, omleté vtipy, pozeráme sa na nočník schovaný v skrinke, do ktorého kadil vicišpán. Lenže byť šľachticom bola zodpovednosť.
Na mortuáriách sú vyobrazené symboly boja, ktoré musel zviesť každý, kto za niečo stál. Nebol pokoj a zdá sa, že nik po pokoji neprahol. Zvádzali sa zápasy o život, o majetok, vieru, slobodu, o pravdu. Pokoj smrdel nudou a demoralizáciou. Veriť vo svoju budúcnosť znamená zápasiť. Neodchádzať z boja, keď je jedna bitka prehraná. Zápas je prirodzený stav.
kráľovská Korona
Chaplin vyrozprával pravdu o tragédii ľudožrútskych zlatokopov hyperbolou, absurdnou filmovou grimasou. Občas je to najlepší spôsob, ako pomenovať realitu, aby sme sa nezbláznili. Tak postupne zbieram fakty o korone.
„Korona generuje strach a strach je paralýza.“
Korona je vraj niečo ako godzila, len sofistikovanejšia a menšia. Korona nenávidí
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.