dnešný Denník z dobrovoľnej karantény začnem včerajším Nočníkom z dobrovoľnej karantény. Kuk na to.
Prvé slová, ktoré som dnes ráno počul od manželky, hneď ako prišla zo spálne, boli: „Máš depku?“ Odpovedám, že nie, aj keď, pravda, od radosti zrovna neskáčem po plafón. „Depku“ budem mať, ak na môj pohreb do krematória prídu len bývalá a súčasná manželka a moje deti (a možno ani tie všetky nie, lebo syna Babiš zabetónoval v Prahe).
Bude to veru smutný pohreb. Bez kamošov. Celé roky si ho plánujem tak, že Štefan Hríb povie zopár nežných slov nielen o tom, aký som bol super novinár, ale aj super človek. Jurko Kemka sa zas tak veselšie prihovorí smútiacim hosťom – nech je aj trošku zábavy. Len treba dúfať, že Rusáci nezastavia dovoz plynu. To by bol vrchol, takto mi prekaziť kremáciu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.