Britská cesta. Bola to od samého začiatku chiméra?

dodnes sa v Británii traduje, že to najlepšie z charakteru krajiny a ľudí v nej sa prejavuje v najťažších okolnostiach. Dokladajú to s láskou a hrdosťou príbehmi o Blitzkriegu, o statočnosti civilistov i vojakov počas nemeckého bombardovania za druhej svetovej vojny. A nostalgicky spomínajú na Sira Winstona Churchilla, ktorý sa v kríze vypracoval na jedinečného lídra.

Niet pochýb, že pandémia choroby COVID-19, ktorú vyvoláva nový koronavírus, v mnohých Britoch oživila práve takéto ozveny dejín. Aj to možno označiť za jednu z príčin, prečo sa spočiatku britská vláda s Borisom Johnsonom na čele rozhodla reagovať na pandémiu inak ako zvyšok sveta. Okamihy, keď Boris Johnson oznamoval spoluobčanom, že mnohé rodiny „predčasne stratia svojich milovaných“, ale choroba aj tak nezdolnú britskú náturu nepoloží a Briti napokon získajú nepopierateľnú výhodu kolektívnej imunity, mali v sebe skutočne niečo z churchillovského pátosu. Sám Boris Johnson si vtedy možno aj pripadal ako vtelenie Sira Winstona. Napriek všetkému treba uznať, že nie celkom neoprávnene. Stratégiu získania kolektívnej imunity mnohí hodnotili ako odvážnu, riskantnú, ale z dlhodobého hľadiska dosť racionálnu cestu.

Na pripomenutie, stratégia kolektívnej imunity je ochrana proti infekcii, ktorá je účinná, ak sa imunita voči tejto infekcii rozšíri na veľké percento populácie. Toto sa dá dosiahnuť napríklad očkovaním – aj tu je dôležitý počet zaočkovaných, ak ich je málo, tak o kolektívnej imunite nemožno hovoriť, pretože infekcia naďalej napáda zvyšných, nezaočkovaných. Ak je však zaočkovaných dostatočne veľa, vírus sa nemá veľmi ako replikovať a jeho šírenie sa buď zastaví, alebo aspoň významne spomalí. V prípade choroby, proti ktorej vakcína nie je, sa kolektívna imunita dá dosiahnuť tak, že veľká časť populácie sa chorobou nakazí, prekoná ju a (v tom optimistickejšom scenári) získa voči nej imunitu. Zvyšní členovia, ktorí infikovaní neboli, prestanú pre vírus predstavovať dostatočne veľkú „cieľovú skupinu“, a ak boli proti infekcii ochránení, tak (v tom optimistickejšom scenári) ju už ani nedostanú. Ochráni ich imunita tých, ktorí infikovaní boli a prežili.