ale odrazu, či si to uvedomujeme, alebo nie, sme aj my v tom. A naplno, až po uši, ako sa vraví. Prázdno našich chrámov, ulíc, námestí i supermarketov nás nemôže nechať na pochybách, že je to existenciálna skúsenosť, ktorú posledné dve, možno tri generácie vôbec nezažili.
Ako vždy v krízovej situácii, ihneď sú naporúdzi rôzni apokalyptickí analytici, futurológovia, prognostici a experti na všetko, ktorí zaručene vedia, ako z toho von. Keď si to však zhrnieme, 90 % názorov, varovaní a rád smerujú v podstate len k návratu do minulosti. Ako čo treba zachrániť, refinancovať, uchovať, vrátiť do stavu pred pandémiou. Vôbec neuvažujú nad možnosťou, že tento nebezpečný vírus a následná zákonitá nielen ekonomická a finančná, ale celospoločenská kríza bude s veľkou pravdepodobnosťou do značnej miery civilizačná kvalitatívna zmena, ktorá tiež raz za čas postihuje ľudstvo od nepamäti. A jej dôsledok? Všetko sa asi zmení, určite to, čo nemá pevné či dokonca žiadne základy.
Tu už nejde ani o Petra Pellegriniho, či klamal až do konca a sabotoval normálny život v krajine, ani o víťaza vsázok na Igora Matoviča, či prekročí svoj osobnostný tieň a z deštruktívnej kukly sa vyliahne konštruktívny motýľ, alebo nie, ani o žiadneho politika; či bude niekde strašne ďaleko trinásty dôchodok, alebo preplatené niektoré odvody, atď.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.